Odpoveď pripravil o. František Čitbaj.
Dnes už neplatí staré pravidlo Uhorského práva, že sobáš má ísť podľa ženy. Podľa kán. 831 § 2 východného kódexu kánonického práva manželstvo má byť uzatvárané podľa obradu snúbenca. Zároveň ten istý kánon poznamenáva, že sobáš môže byť aj podľa obradu ženy, ak existuje spravodlivá príčina, alebo ak to predvída partikulárne právo. Kódex nedefinuje čo myslí pod spravodlivou príčinou, ale z logiky veci vyplýva, že to nemôže byť dôvod hriešny, nemorálny, napríklad nesympatia k inému obradu, ako je vlastný. V praxi je teda možné uzavrieť manželstvo podľa dohody snúbencov. K druhej otázke poznamenávam len toľko, že v tradícii kresťanskej Európy vždy platilo, že otec je nositeľom právnej spôsobilosti nedospelých detí. Preto deti dedia priezvisko otca a nie matky. Spolu s menom tak dedia aj svoju príslušnosť k cirkvi sui iuris. Vieme však, že v zmysle súčasných cirkevných predpisov deti môžu byť pokrstené a patriť aj do cirkvi sui iuris matky, ak sa na tom rodičia dohodnú a pred krstiacim kňazom, ktorý je z cirkvi sui iuris matky vyhlásia, že si želajú, aby dieťa patrilo do cirkvi matky. Tento fakt sa následne musí zapísať do knihy krstov farského úradu cirkvi, v ktorej dieťa bolo pokrstené. K poslednej otázke len toľko, že už z predchádzajúceho vyplýva, že je možná aj alternatíva dohody snúbencov na sobáši v cirkvi sui iuris do ktorej patrí jeden z nich. Aký obrad budú potom aj prakticky využívať je fakticky ich vlastné rozhodnutie. Tradične dodnes platí, že žena po uzavretí manželstva nasleduje svojho manžela. Je vecou manželskej lásky, že ak žena prijala muža za svojho, tak prijala aj všetky jeho osobné záležitosti, čiže najmä jeho rodinu a samozrejme aj jeho príslušnosť k cirkvi sui iuris. Platí to aj vtedy, ak je iného obradu ako jeho žena.