Ste gréckokatolíckym biskupom. Verím, že sa hrdo cítite byt gréckokatolíkom ako aj obhajujete iste gréckokatolícke názory. Nie je potom protirečenie si a „podraz“ veriacich ľudí gréckokatolíkov ako aj cirkvi, ktorá je Vám zverená, ak sa pridávate do skupiny tých, ktorí nemajú problém sa na verejnosti prezentovať pri slávení omše ako aj obliekaniu sa do latinského bohoslužobného odevu? Zo stany rímskokatolíckych biskupov som nepostrehol takúto náklonnosť k nášmu obradu. Prečo to potom platí naopak? Veď ak je to jedno, že sme jedna Katolícka cirkev, tak potom ja nemusím chodiť do cerkvi ale do kostola – lebo je to jedno – a naši kňazi nemusia byt na farách, nemusíme mať chrámy a pod. Lenže ja si myslím, že to jedno nie je, lebo hoci sme jedna Katolícka cirkev, nie všetko máme spoločné a rovnaké.

„Bene docet, qui bene distinquit“ – dobre učí, kto dobre rozlišuje, hovorí staré latinské porekadlo. Ja vždy učím, že viera je tým, čo je najdôležitejšie, lebo Kristus na viere zakladá spásu: „Kto verí, má večný život“ (Jn 6, 47).

V tomto ohľade prijímam vierouku Katolíckej cirkvi, ktorá mi najviac korešponduje s Kristovým učením. Táto vierouka sa rozšírila na východe i západe a prijala na seba vonkajší „šat“ obradu. A mne je od detstva bližší východný obrad, ku ktorému sa hlásim a ako píšete „hrdo sa cítim byť gréckokatolíkom“ aj pre hrdinstvo, ktoré podstúpili naši biskupi, kňazi i veriaci. To však neznamená, že mi je cudzia Rímskokatolícka cirkev, ktorá má síce iný obrad, ale s tou istou „náplňou“. Ja sa veľmi rád dám obohatiť aj iným spôsobom oslavy Boha tak, ako to bežne robia ľudia aj v iných oblastiach života, čo neprotirečí mojej viere.

Slovom sa vyjadruje myšlienka navonok tak, ako obradom sa prezentuje viera navonok, a ja nepohrdnem aj znalosťou cudzích jazykov, pričom neurážam svoj materinský jazyk, ako nepohrdnem ani znalosťou iných obradov Katolíckej cirkvi, lebo to len rozširuje môj pohľad na snahu človeka nájsť primeraný spôsob oslavy Stvoriteľa. A tiež z dokumentov Cirkvi mi vyplýva aj povinnosť poznať najbližšie obrady Katolíckej cirkvi územia, na ktorom pôsobím.

Pre mňa je to o to ľahšie, že za socializmu som študoval na jedinej katolíckej teologickej fakulte na Slovensku – CMBF v Bratislave a tým som aj viac spoznal západný obrad, čo moji rímskokatolícki spolubratia v biskupskej službe nemali poskytnuté vzhľadom na východný obrad a tak im Vašim spôsobom to nemôžem ani zazlievať, keďže to nemali kde spoznať, tak ako ja na ich fakulte.

A čo sa týka jednoty Katolíckej cirkvi, netreba si ju zamieňať s uniformitou, lebo práve v tom je krása katolicity, že predkladá ľuďom možnosť rozličných spôsobov slávenia liturgie, ktorá vyhovuje bližšie srdcu človeka. Preto Vás musím poopraviť vzhľadom na birituálnosť Katolíckej cirkvi na Slovensku, o ktorej sv. Ján Pavol II. povedal, že tieto obrady sú ako tatranské plesá, ktoré sa svojou krásou dopĺňajú a veľkou škodou by bolo, keby čo len jedno z týchto ples sa stratilo.

Verím, že mi nebudete zazlievať otvorenosť pri odpovedí na Vašu otázku, ale zvlášť dnes je veľmi dôležité rozlišovať správne veci podstatné a neuzatvárať sa do predsudkov, ktoré škodia viere i Cirkvi.