Riadnym rozdávateľom Eucharistie je v celej Katolíckej cirkvi biskup a kňaz, ktorý je zároveň vysluhovateľom sviatosti. Východná cirkev ponechala z opatrnosti túto prax totožnosti vysluhovateľa a rozdávateľa, aby sa nezľahčoval pohľad na vážnosť tajomstiev Cirkvi. Tiež je tu daná možnosť kňazovi, ako autorite Cirkvi odmietnuť podanie Eucharistie, ak ide o kohosi, kto robí verejné pohoršenie, čo pre laika – rozdávateľa nie je samozrejmosťou, lebo nepredstavuje autoritu, ktorá by mala posudzovať oprávnenosť druhých. Pri sviatostiach ide vždy o starostlivosť Cirkvi, aby prostriedky spásy ľahostajnosťou a frustráciou nepriniesli veriacim viac škody, ako duchovného úžitku a aby sa zabránilo znesväteniu. Aj v západnej cirkvi sa laikom nedáva táto možnosť kvôli pohodlnosti kňaza, či ako „vyznamenanie“ laika, ale z praktických dôvodov kvôli veľkým liturgickým sláveniam a množstvu prijímajúcich – teda malo by to byť viac výnimkou, ako pravidlom.