| pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie – |
|
| Bohoslužobné knihy, najmä archijeratikon, pomerne presne popisujú, ako má vyzerať príchod biskupa do chrámu. Pri slávnostnejšej forme vstupuje vladyka v sprievode duchovenstva, na čele ktorého kráča nosič primikiria (sviece), a pri chrámových dverách ho čakajú, aspoň v ideálnom prípade, dvaja diakoni s kadidelnicami. Ak je jeho vstup menej slávnostný, sprievod sa nekoná a pri chrámových dverách ho čakajú nielen diakoni, ale aj nositeľ primikiria. Následne vychádza biskupovi v ústrety kňaz s naprestolným krížom, položeným na miske, ktorý mu podá, aby ho uctil. V našich oblastiach býva zvykom, že biskupa víta pri chrámových dverách nielen miestny kňaz, ale aj ďalšie osoby, napríklad starosta obce. V každom prípade nasleduje spev stanovených hymnov, vstupné modlitby, obliekanie rúch a všetko ostatné poporiadku. |
| Vítanie významného hosťa chlebom a soľou je síce starobylý a pekný slovanský zvyk, avšak jeho konanie pri vstupe biskupa do chrámu, ako sme ho stručne popísali, neprichádza do úvahy. Ak ho túžime aplikovať, treba tak urobiť po skončení všetkých bohoslužieb, napríklad pred pohostením, ktoré spravidla nasleduje. Jedným z dôvodov je fakt, že archijeratikon nič také nepredpokladá, pričom vieme, že v bohoslužbách by sme nemali nič upravovať, meniť, dodávať. Avšak hlavným dôvodom je skutočnosť, že nielen veriaci laici a prítomní klerici, ktorí chcú prijať Kristovo telo a krv pod spôsobmi chleba a vína, ale aj samotný biskup, hlavný slúžiaci božskej liturgie, potrebuje zachovať eucharistický pôst – a zaiste nielen nevyhnutné minimum, predpísané cirkevným právom, ale aj čosi navyše. Požitie chleba so soľou, hoci aj maličkého množstva, by eucharistický pôst vážne narušilo. |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
1 262