(Pripravil o. Marcel Gajdoš)
Právo vo všeobecnosti nemá ambíciu definovať ideál ľudského správania, ale skôr jeho nevyhnutné minimum. Toto konštatovanie zvyčajne platí aj o nariadeniach cirkevného zákonodarstva. Ak teda dekrét z roku 1969 stanovuje, že zakázaným časom pre gréckokatolíkov na Slovensku je výlučne Veľký pôst, vôbec to neznamená, že zachovávanie zakázaného času počas zvyšných troch pôstnych období je zbytočné alebo dokonca chybné. Práve naopak, je správnejšie a chvályhodné, nie je však záväzné. Takže ten, kto je vo viere pevný a horlivý, sa celkom určite zdrží sobášov, hlučných zábav a podobných vecí aj počas filipovky, petro-pavlovského a uspenského pôstu. Ten však, kto je vo viere menej zorientovaný alebo pre vieru menej zanietený, smie zachovať ako zakázaný čas iba Veľký pôst, a predsa sa nedopustí hriechu, prinajmenšom nie vážneho. Pôstne obdobia teda naozaj nie sú práve najvhodnejším časom na konanie slávnostných udalostí, skôr naopak, nie sú však ani striktne zakázané (okrem Veľkého pôstu). Pokiaľ ide o minulosť, predpokladáte správne, že predmetné veci sa vnímali a dodržiavali prísnejšie. Ktovie, možno sa k tomu časom vrátime. Veľa bude závisieť od postojov a praxe veriacich ľudí, tak klerikov, ako i laikov.