| Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka sú držky „hovädzí žalúdok upravený ako jedlo“. Ak sa pozrieme na rôzne internetové stránky, zistíme, že niekedy sa vnímajú trocha širšie, ako surovina živočíšneho pôvodu vyrábaná zo žalúdkov rôznych zvierat, nielen kráv či býkov, ale aj prasiat alebo kurčiat. Nech to však hodnotíme akokoľvek, vždy nám vyjde to isté: držky sú mäsom v najužšom zmysle slova. Je teda jasné, že keď máme deň so zdržanlivosťou od mäsa, nesmieme jesť držky. Nechápem, ako je možné v danej záležitosti argumentovať tým, že Gréci nepovažujú morské „príšery“ za mäso a mnísi ich jedia (vraj) najmä v pôste, lebo uvedené tvory, na rozdiel od držiek, nepatria ani medzi hovädzí alebo bravčový dobytok, ani medzi hydinu. Na záver však dodám, že tieto bytosti sa v krajinách Stredozemného mora naozaj konzumujú v niektoré pôstne dni, čo je však, na rozdiel od držiek, v plnom súlade s bohoslužobnými knihami, podľa ktorých sa za mäso v pravom zmysle slova – teda za také mäso, ktoré sa nikdy nesmie konzumovať, keď od neho platí zdržanlivosť – považujú také živé tvory, ktoré majú krv. V miestnych cirkvách latinskej tradície (my v súčasnej praxi stojíme v tejto veci pod ich latinizačným vplyvom) sa uvedená zásada uvoľnila tak, že musí ísť o tvora s teplou krvou, čím sa pripustili aj ryby. Je veľmi smutné, že jestvujú kňazi, ktorí namiesto toho, aby sa sami čo najviac postili (nielen sa zdržiavali od mäsa) a aby k pôstom horlivo viedli aj sebe zverených ľudí, hľadajú si výhovorky, neraz úplne absurdné, na úplné odbúranie akejkoľvek zdržanlivosti od pokrmov. Nepotrebujú práve oni zo všetkých najviac naše modlitby a pôsty? |