| Katolícka cirkev ako jednotné spoločenstvo s rozdielnymi obradmi nemôže sviatostne zvýhodňovať jedných pred druhými, preto pravidlá vydané pre možnosť dvojitého prijímania sú dané rovnako pre všetkých. Ak však o. Gajdoš naznačoval, že je aj iný spôsob zbožnosti, ktorá sa vo východnom obrade prejavuje rozličnosťou liturgických obradov aj okrem liturgie sv. Jána Zlatoustého, chcel tým navádzať k hlbavému prežívaniu Kristovej prítomnosti aj počas utierne, večierne, či iných modlitieb časoslova, ktoré majú v spoločenstve dvoch, či troch zjednotených na modlitbe Kristov prísľub: “Kde sú dvaja, alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi” /Mt 18,20/. Okrem toho je bádateľné, že naša príprava k sv.prijímaniu je často veľmi povrchná, až zvyková a práve takémuto zĺahčovaniu veĺmi vážneho stretnutia s Kristom v Eucharistií sa je potrebné vyvarovať. To sa však neudeje, keď len utiekame z prijímania do druhého prijímania, ale keď pochopíme, že sv.liturgia je vrcholom modlitbového slávenia, preto je potrebné sa na ňu pôstom i modlitbou pripraviť a zbožne i hlbavo ju prežívať. Keďže Svätý Otec vidiac mnohých, ktorí Krista neprijímajú, v zmysle slov Svätého Pisma: “… kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť /Rím 5,20/, dáva tu možnosť dvakrát zbožne prijímať v ten istý deň. Obmedzuje ju však tým, že k druhému každodennému prijímaniu môžu pristúpiť len tí, ktorí sú účastní na celej sv.liturgií. V praxi to znamená, že ak ráno ponáhĺam do práce a vstúpim do chrámu, kde sa práve podáva sv.prijímanie a ja som disponovaný k prijatiu, ale nemám veľa času, tak predsa môžem, lebo na všednej liturgií nemám záväznosť byť od počiatku. Avšak keď večer toho istého dňa idem na svätú liturgiu od počiatku do konca, mám tu výsadu danú Svätým Otcom prijať aj druhýkrat eucharistického Krista s tým, že som sa aj pripravil viac po tej duchovnej stránke a to v pokoji modlitby a pôstu. |