| Každý extrém je škodlivý, lebo nevyjadruje podstatu veci, ale viac sa zameriava iba na niektoré špecifiká. Nemožno pozerať na veci len z jedného, či z druhého “konca”, pritom ich nevnímať v súvislostiach a “strede” ich podstaty. Obrazne povedané – znamenalo by to iba toľko, ako byť účastným len na začiatku, či na konci “deja” – čo nám nedovolí ešte ucelene chápať samotný dej. Aj liturgia je “dej”, ktorý má svoj zmysel a poriadok, ale nesmie zostať “skostnatelou” a bez vnútornej náplne a vnímania podstaty, ktorá spočíva v oslave Boha. Obliecť sa do “tridentských ornátov” a rešpektovať tridentské rubriky ešte neznamená dokonalosť v náboženskom prejave. Aj tridentská liturgia bola ustanovená pre oslavu Boha a vo svojom čase i priestore znamenala pre veriaci ľud veľa. Je však veľmi dôležité mať zmysel pre Božiu oslavu aj dnes v každej liturgií a to nie iba kvôli vonkajším obradom. Ak niekto odmieta dobové “zdôraznenia” oslavy Boha v liturgii, či v mimoliturgickej modlitbe a pritom nechce využiť to, čo napomáha zrozumiteľnosti a počuteĺnosti, nepochopil celkom zmysel bohoslužby. Človek síce túži po akejsi tajomnosti v bohoslužbe, ale tajomnosť nie je len obradovou záležitosťou, lež aj záležitosťou hlboko prežívanej viery, ktorá nám predkladá jednotlivé náboženské tajomstvá. Možno že súčasná generácia si namýšĺa, že navrat k vonkajšej forme z minulosti nás vráti do nábožnosti predošlých generácií. Pravdou je, že len návrat k Bohu nás môže vrátiť k viere našich predkov, ale nie iba cez vonkajší prejav. Preto berme aj túto skutočnosť hľadania foriem modlitby ako túžbu po návrate k Bohu, ktorá však zostane nenaplnená, ak to zostane len vonkajším prejavom obliekania a obradovosti. My sa potrebujeme k Bohu dostať nie cez vzdor, ale cez pokojnú modlitbu, ktorú má Cirkev právo usporiadať tak, aby vyjadrovala oslavu, odprosenie, prosbu i chválu na Stvoriteľa, ktorý je naším Bohom. |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
770