SICH .mám na Vás jednú otázku.Prečo sa z naších chrámov vytráca to čo sme zdedili po naších predkov a čím sme boli jedinečný naše liturgické obyčaje ,vlaste našu reč.V dnešnej dobe grekokatolickí kňazi preferujú slovenčinu a zabúdaju na staroslovienčinu,nemýslite si že je to na škodu?Ešte aj tam kde končia dve omše vkladajú do staroslovienskej omše slovenské texty a to hlavne hlasy sa spievaju v slovenčine a aj Viruju k spovedí sa modlia v slovenčine.Nezdá sa Vám že je to tak trošku popletené,veď kto chce mať omšu v slovenčine ide na slovenskú omšu,ale kto chce si vypočuť omšu v staroslovienčine chce jú mať celú v jazyku ktorý ho naučili rodičia.Veď aj Ján Pavol apeloval na nás ,aby sme si krásu svojej jedinečnosti stážili a zachovávali.Ďakujem za odpoveď.

Čas, kedy sa uprednostňovala len liturgická reč je už za nami a do popredia sa kvôli zrozumiteľností dostala reč ľudu. Takže už nielen latinčina, gretčina, aramejčina a neskôr staroslovenčina, ale aj angličtina, nemčina, slovenčina…atď. majú svoje miesto pri modlitbe po II. Vatikánskom koncile. Vyplýva to aj zo slov Svätého Písma: “…radšej chcem povedať päť zrozumiteľných slov…” /1Kor 14,19/, lebo je potrebné, aby sme tomu aj rozumeli, čo sa modlíme. A “mŕtva” reč nie je tá, ktorou sa dorozumievame. Tým nechcem odmietnuť to, čo je aj mne blízke a rád sa takto od detstva modlím, ale ani nechcem nútiť iných, aby ich to neodradilo.

Počet videní tejto otázky a odpovede: 650