Dobrý deň, chcel by som sa spýtať, ako by ste sa postavili k riešeniu problému transsexuality, teda keď sa napríklad žena cíti byť mužom, je nešťastná vo svojom pohlaví a nevie prijať seba ako ženu. Pokiaľ viem, operácia stojí toľko, že si ju môžu dovoliť len “vyvolení” (okrem toho, aj keby bola finančne dostupná, určite by to nebolo uspokojivé riešenie) a terapia u nás na Slovensku neexistuje. Títo ľudia sú prakticky v bezvýchodiskovej situácií. Vedeli by ste im poskytnúť nejaké praktické rady, ako svoj život zvládať? Má im cirkev čo ponúknuť (okrem sv. omše a sviatostí, ktoré vysluhuje každému, kto o to stojí a spĺňa podmienky)? Nemyslíte si, že veľká časť cirkvi (myslím najmä laikov) má voči týmto ľuďom nesprávny postoj (kritika a predsudky namiesto súcitu)? Na záver len dodám, že mňa sa tento problém našťastie priamo netýka (mňa sa týka homosexualita, to je však iné, povedal by som že podstatne menšie utrpenie), no som v kontakte s človekom, ktorý takto trpí. Za odpoveď ďakujem.

Odpoveď pripravil kancelár Eparchiálneho úradu o. Marko Rozkoš.

Vaša otázka smeruje k ľuďom, ktorí sa neraz chcú psychicky i fyzicky stotožniť s opačným pohlavím, kde muž sa cíti byť ženou a žena mužom. Ide tu o dôsledok narušenej pohlavnej identity. S tým neraz súvisí i predstava týchto ľudí, že operačnou zmenou pohlavných znakov vyriešia celý problém. Skúsenosti tých, ktorí takýto zákrok podstúpili však dokazujú, že v praxi im to neprinieslo funkčný ani želateľný výsledok. Ba čo viac, neskôr sa následkom takéhoto konania pridružili aj rôzne depresívne psychické stavy.

Ľudská identita človeka stvoreného na Boží obraz totiž zahŕňa v sebe oveľa širší rámec, než je len operačná zmena pohlavných znakov. Ľudskú identitu, osobu s jej intelektuálno-vôľovo-emocionálnym aparátom totiž nemožno zoperovať. A to, čo je proti ľudskej identite, je aj proti ľudskému šťastiu a životu.

To čo dáva uzdravenie aj v životoch týchto ľudí, spočíva v zaujatí správneho a pravdivého postoja – prijatia seba takého, aký som. A priznanie si tiež skutočnosti, že uzdravenie potrebujem. Ani títo ľudia však nie sú v bezvýchodiskovej situácii. Cirkev im má čo ponúknuť. V Košiciach pôsobí pastoračná iniciatíva Gréckokatolíckej cirkvi – Linka Valentín, ktorá sa už 18 rokov venuje ľuďom zraneným v oblasti vzťahov, citov a sexuality; tým ktorí prežívajú homosexuálne cítenie, ako aj ľuďom inak sexuálne cítiacim. Spoločenstvo Cirkvi tu je aj cez túto službu takýmto ľuďom oporou a rodinou, ktorých v pravde prijíma, venuje im pozornosť, dáva im pocítiť lásku, Božiu blízkosť, duchovne ich sprevádza a ponúka im svoju podporu. A vzhľadom k tomu, že v občianskej spoločnosti sa táto téma ešte stále stretáva s predsudkami a neznalosťou, Linka Valentín napomáha v tejto oblasti svojimi aktivitami a osvetou v tom zmysle, že sa snaží viesť ľudí k porozumeniu voči tým, ktorých sa táto téma osobne dotýka. Odporúčam Vám obrátiť sa na Linku Valentín prostredníctvom e-adresy: valentinskespolocenstvo@centrum.sk

Počet videní tejto otázky a odpovede: 549