Som pokrstená rímsko-katolíčka, ale vieru do svojho srdca som prijala len pomerne nedávno. V hlave mi víri množstvo otázok, a tak sa spýtam z každého rožku trošku: 2. Môže dieťa s ťažkým mentálnym postihnutím prijímať Eucharistiu, aj keď nemáme istotu, že rozumie a dokáže rozlíšiť, o čo ide?

Vo východnej cirkvi sa dáva možnosť prijímať aj deťom, ktoré ešte neužívajú rozum, nakoľko sviatosť účinkuje samotným prijatím /ex opere operato/. Analogický by sa dalo povedať, že aj detí, ktoré sú psychický “diskvalifikované”, môžu prijímať Eucharistiu, ale je na zodpovednosti rodičov, aby nedošlo k zneucteniu. Teda väčšia zodpovednosť je na ramenách otca, či mamy, ale samotné dieťa, ktoré je psychický choré, nemôže hrešiť nakoľko mu chýba vedomie hriechu /hriech je vedomé a dobrovoľné porušenie Božieho, či cirkevného prikazu/. Preto je na zvážení rodičov a na pastoračnom úsudku kňaza do akej miery sa uzná za vhodné dávať prijímanie psychický zasiahnutým ľuďom. Pritom však je potrebné vždy hovoriť s takýmto človekom o Ježišovi v Najsvätejšej Eucharistií, nakoľko v plnosti ešte nik neprenikol do “vnútorného sveta” takýchto ĺudí.