Slava Isusu Christu! Vladyka, je mi dosť ľúto, že zo strany speváckych zborov pri katedrálnych a iných významných chrámov našich eparchií, ako keby bolo naše nádherné prostopinije nedocenené, keďže vždy radšej uprednostňujú nápevy napr. od ruských skladateľov a pod. Hoci sú bez debaty nádherné, ale aj veriaci ľud by sa rád zapojil do spevu. S príchodom Slovenčiny sme nápevy v liturgii až príliš unifikovali, na úkor bohatstva nášho liturgického spevu. Keďže tie nádherné nápevy boli všeobecne vžité, vo väčšine chrámov bolo zvykom striedať nápevy, či už na Trisvjatoje, cherubínsku pieseň atď., čo sa na slovenských liturgiách nerealizuje. Žiaľ, náš liturgický spev zjavne s jeho zjednocovaním utrpel…

Utrpel i neutrpel…, lebo keď ja prechádzajúc po farnostiach pozorujem, ako sa ĺudia nezapájajú aj do už naučených spevov, tak poznávam, že časy, v ktorých náš ľud bol “spevavý”, sú žiaľ už za nami. Nakoľko vo väčšine som sa stretával s mrzutosťou ľudí, ktorí idúc z cerkvi šomrali, že už majú dosť toho “zaťahovania” jedných tak a druhých ináč, a už ich to nebaví chodiť do cerkvi, kde si každý vyspevuje “po svojom”. Preto som bol nútený naučiť jednotný spev aj kvôli spoločným odpustovým liturgiám, kde sú ĺudia z rozličných farnosti, pričom som farnostiam, kde má ešte kto spievať doporučil, aby nezanechávali starobylé nápevy. Jednotný spev je tu len kvôli tomu, aby aspoň niečo nás v speve spájalo. Čas teda ukazuje, že aspoň to jednoduché, čo sa spoločne naučilo ešte nejako funguje a nádejám sa, že azda znova prídu časy, kedy si všetci prítomní ako jedna veľká skupina zanôtia na Božiu slávu. Teraz, keď hovorím o skupinovom speve, treba povedať, že za taký sa dá považovať viac-menej už len zborový spev, lebo pri kantorovaní do mikrofónu často ostatných ľudí ledva čo počuť. A to, že sa naši chóristi snažia nájsť vždy čosi nové je len chválihodné, lebo spĺňa vlastne aj vašu požiadavku pestrosti, ktorá nie je závislá len na nami z minulosti poznaných skladbách. Ĺud, ktorý sa chce zapojiť má tú  možnosť aspoň tichým pridávaním sa k textom chorového spevu – len aby nám boli ešte známymi liturgické spevy a modlitby. O to sa však musíme snažiť všetci a mať radosť aspoň z toho, čo ešte jednotne funguje, pričom navraciať to, na čo sa zabúda a zdokonaľovať to, čo ešte neznie tak dobre.