Slava Isusu Christu! Viem, že je to pre niekoho možno citlivá otázka, ale neplánujeme sa časom aspoň trochu viac priblížiť k dodržiavaniu aliturgických dní v našej eparchii? Veď aký má zmysel slúžiť liturgie VPD v stredu a piatok, keď v pondelok, utorok a štvrtok sa vo väčšine farností slúži liturgia sv.Jána Zlatoústeho. Tým pádom, keďže ľud nie je bez prijímania Eucharistie, liturgia VPD stráca zmysel, respektíve sa paradoxne stáva “pôstom” od “normálnej” liturgie, či len akýmsi “obohatením” liturgického programu počas sv. štyridsiatnice. Nebolo by “menším zlom” slúžiť radšej aj v pondelok, utorok a štvrtok liturgie vopredposvätených darov?

Nie je všetko iba biele, ale ani iba čierne! Takže aj služenie VPD iba v stredy a piatky bez dodržania ostatných veĺkopôstných dní týždňa nie je zbytočné vzhľadom na to, že donedávna sa u nás tieto VPD-čky neslúžili vôbec. To, že si na mnohých miestach pomaly “obĺubujú” takto prežívaný Veľký pôst, ešte neznamená, že pri zavedení “an blok” by nemohlo dôjsť k opaku. Aj tu platí “pomaly ďalej zájdeš” a to preto, že si postupne vybudujeme aj správne chápanie takto prežívaného pôstu. Iba zvykové a predpisové vrátenie sa k starobylej praxi, ktorú minulé generácie vôbec nepoznali, neznamená, že zo dňa na deň si to všetci obľúbia. To, že mladšej generácií je to známejšie vôbec neznamená, že oni namiesto starších zaplnia naše chrámy, lebo vidíme aká je realita a koľko mládeže v pomere k staršej generácií chodí do cerkvi. Ja nechcem jedných vyhnať, aby som vyhovel malej skupinke zanietencov, ktorí si  často neuvedomujú spoločnú zodpovednosť za “užívanie” prostriedkov spásy. Pre mňa modlitba vždy zostane modlitbou a liturgie liturgiou, ktoré majú svoju účinnosť závislú na úprimnosti človeka hĺadajúceho Boha v spoločenstve cirkvi. Ja sledujem vnímanie ľudí aj tým, že idem nielen na VPD-liturgie, ale vnímam aj utierne cez stredy a piatky v katedrále a viem si predstaviť ako to môže vyzerať po dedinkách, preto hodnotím situáciu z pohľadu zodpovednosti nie za obrad, ale zodpovednosti za spásu duší, kvôli čomu boli vytvárané aj obrady v cirkvi, ktorá je spoločenstvom. Nehovorím, že nemôžeme dospieť k plnému zachovaniu východnej tradície, ale duchovne a v chápaní podstatných skutočnosti veľkopôstneho obdobia sme ešte príliš ďaleko – a práve od toho záleží úžitočnosť návratu k niečomu.