Sláva Isusu Christu. Otče, dostala som sa do obdobia, kedy túžim byť v stave bez hriechu. Ja viem, že pre človeka v tejto dobe je to veľmi ťažké, tiež viem, že je to zvláštna túžba….no vedie má k tomu láska k bohu a priznám sa že hlavne strach z večného zatratenia. A tu je ten problém. Žijem v každodennom strachu aby som nezhrešila, pretože zajtrajšku sa dožiť nemusíme a mňa v hriešnom stave Pán Boh zatrati… zároveň sa pozerám na ostatných ľudí ako si šťastne naživaju a netrápi ich nadávka, či klamstvo, bez výčitiek svedomia si doprajú aj keď je na svete toľko chudoby. A ja so bojím kúpiť si niečo na seba aj keď to nepotrebujem, lebo viem že niekto iný trpí hladom…..ako žiť a užívať si života bez toho aby som sa stále musela zamýšľať nad tým, či sa bihu páči to čo robím?

Sú dva spôsoby krajného správania a síce: veľmi voľné a veľmi škrupulózne správanie, avšak staré latinské porekadlo hovorí: “via media aurea” = zlatá stredná cesta. Boh z nás nechce mať hriešnych ľahkomyselníkov, ale ani “zošrubovaných” rigoristov, lež ľudí ktorí v slobode ducha prijímajú Božie prikázania a túžia ich čo najviac napĺňať bez napätí z vlastných nedokonalosti a pádov. Tie “napätia v nás” prišiel odstrániť Kristus svojim krížom a zmrtvýchvstaním, lebo tým nám zaslúžil milosť odpustenia. Teda ani fakt našej hriešnosti nás nesmie ubíjať natoľko, aby nás oberal o nádej a istotu Božieho milosrdenstva nad hriešnikom. To, že sa snažíte o dokonalosť je správne, lebo v samotnom pokáni je obsiahnutá podmienka túžby po slobode od hriechu, ale faktom je aj to, že napriek predsavzatiam, môže človek veľakrát padnúť a Boh pred ním aj napriek tomu nezatvára bránu neba, ale čaká, “aby sa obrátil, a žil” /por. Ez18,23/. Preto nebojte sa žiť “normálne” s tým, že vo viere v Boha naplňate svoj život dobrými skutkami a kajúcnosťou nad svojimi nedokonalosťami a hriechmi.