Sláva Isusu Christu. Ja by som sa chcela opýtať kam vlastne odchádza duša človeka po smrti. Duša je nesmrteľná, ale kde prebýva po smrti? Sú duše ľudí, ktorí zomreli medzi nami? alebo sa objavia až pri poslednom súde? Mnoho ľudí zastáva názor, že ak niekto odišiel nedobrovoľne zo sveta (napr. zavraždili ho) tak sa jeho duša zdržiava na danom mieste a “straší” Ďakujem za odpoveď.

Odpovedá o. Petričko
Po smrti  nie je dôležité miesto ,ale stav duše .Duše zosnulých neopúšťajú tento svet.Ludia, ktorí tu dýchaju Sv.Duchom ,budú sv.Duchom dýchať aj tam, a tí, čo dýchajú príjemnosťami tohto sveta, nepokojom, hnevmi…tí dýchaju nepokojom aj tam–no to je už atmosféra padnutych duchov.Preto tri evanjeliá začínaju výzvou k pokániu.Kto sa kajá, ten už dýcha povetrím svätých—tvrdia východní cirkevní otcovia.Svätý Duch hovorí ústami proroka Dávida: “Srdcom skrúšeným a poníženým Boh nepohrdne”./50.žalm/
Ludia ,ktorí odišli na večnosť násilnou smrťou nemusia “strašiť” či vyrušovat niekoho.  Východné ortodoxné Cirkvi  majú ešte jeden druh svätých,ktorých západná Cirkev nespomína –hovoril nám to otec kardinál Špidlík—sú to strastoťerpci.Sú to ľudia,ktorí zomreli násilnou smrťou,napr.sv.Boris a Gleb, kyjevské kniežatá a mnoho dalších ktorí sa neprotivili násilníkom. Prijali Božiu vôľu a tým sa pripodobnili Kristovej smrti,ktorý tiež zomrel násilnou smrťou.Samozrejme tu sa berie do uvahy aj ich spôsob života, že žili v čnostiach a v kresťanských zásadach a v pokání!
Zo skuseností z exorcizmov za posledné obdobie mal som už 4 prípady, ked z posadnutého človeka rozprával zosnulý,ktorý odišiel na večnosť v ťažkých hriechoch.Nebol to priamo zlý duch,ale zosnulý,ktorý na večnosti je už pod vplyvom zlých duchov. Je to neikto z predkov ,po ktorého línii krvi dotyčný posadnutý žije.To sú duše,ktoré odišli bez pokánia na večnost. Neviem ako to pôsobi,je to už druhý svet,nechcem tam velmi zachádzat nejakou analýzou,ale také je. Počas liturgickej modlitby exorcizmu dokonca aj povedal, že z ktorého pokolenia toho rodu je . Prečo posadne niekoho z priamych potomkov svojej rodovej pokrvnej línie, to neviem. Ale to boli reálne prípady u štyroch posadnutých mladých ľudí .Hovorím to, len zo svojej skusenosti, možno iní exorcisti by vedeli o tom povedať viac.Určite  aj dotyčný človek ,trpiaci takouto démonickou obsesiou sa musel nejako otvoriť pôsobeniu týchto duchov.Príčina tam nejaká musí byť.Typickým príznakom pre takýchto duchov zla je, že nie su agresívní pri modlitbách exorcizmu, je však tam silná triaška, a velmi sa boja Krista a Bohorodičky, a slova  “Láska” .Neschopnosť prijať Lásku Boha.Strasť v duši, hriech v duši už nedovolí milovať Boha.Boh miluje aj tieto duše,ale pre nich je už Láska Boha bičom…ako píše sv.Izák Sýrsky.
Aj hriech je istým druhom lásky—sebalásky.Taká láska nemôže vo večnosti prijat Božiu Lásku a ni milosrdenstvo,lebo sebaláska je protivná milosrdnej Láske.
Preto otcovia Cirkví zdôraznuju pokánie,lebo modlitby pokánia zobúdzajú v nás Božiu lásku,pokoj, dobroprajnosť a milosrdenstvo voči blížnym.ste