Slava Isusu Christu. Chcem sa spýtať, keďže ma napadla taká myšlienka, kde Ježiš hovorí- “Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene tam som aj ja medzi nimi. “Ak sa človek modlí sám, tak potom tam Ježiš nie je prítomný? Nie je niekedy rozprávanie sa s Bohom v myšlienkach, slovách, pokiaľ to človek myslí úprimne viac ako samotná modlitba? Ďakujem za odpoveď. :-)

Odpoveď pripravil o. Ľuboslav Petričko. Slovami ” “- “Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene tam som aj ja medzi nimi. “—Spasiteľ poukazuje na potrebu spoločenstva, i na silu modlitby cirkevného spoločenstva.Možno tým aj dáva odpoved  ľudom, čo radi tvrdia, že im stačí pomodliť sa doma,v prírode , v aute atd., a že  oni ani cerkev ani kostol nepotrebujú.Boh však pozýva ľudí do cirkevného liturgického spoločenstva,kde cítim zodpovednost i za spásu toho druhého, za stav jeho duše,alebo kde slúžim Bohu aj cez lásku k blížnemu. No tu by možno viac vedeli povedat liturgisti alebo biblisti.
Pán Ježiš  velakrát poukazuje aj na potrebu osobnej modlitby: /”.. zatvor sa do svojej komôrky a modli sa…v podobenstve o Mýtnikovi a farizejovi….prv než sa idete modlit ,odpustite….”/.Aj Všeobecná  Cirkev má osobné modlitby-Isusova modlitba, modlitba sv.Ruženca  mnoho dalsích modlitieb, ktoré sa kresťania modlia skor osobne doma, ani v chráme.
Uholným kamenom privátnej osobnej modlitby by mali byt slová z 50.žalmu ” srdce čisté stvor vo mne Bože” alebo ” v mojom vnútri obnov Ducha pevného”–Ducha dobroty, milostrdenstva, Ducha pokoja, Ducha poniženosti a lásky. Citit, že Boh mení stav mojej duše, že v mojom vnutri sa mení atmosfera strachu či podráždenosti na stav pokoja, pokory pred situáciou, ktorú posiela Boh, ochotu prijat človeka.Citit úľavu v duši, ktoru už dáva blahodať—milosť Sv.Ducha a nie situácia ,či vonkajši predmet.To by malo byt cielom našej osobnej modlitby.Treba ale pamatat na to, že Boh nás počuje iba vtedy,ak máme pred Ním skrúšené a ponížené srdce.
Ak je v srdci iný duch iná nálada–hnev pýcha podráždenost, urazenost–už sme zakrytí pred Bohom.