Slava Isusu Christu…chcem sa spýtať, ako vníma Cirkev Sibylu…viete, jeden člen našej rodiny má takú knihu doma. Čo viem ja, je to, že je to zlé a tá kniha u nás doma by nemala mať miesto, lenže ja ešte takú odvahu nemám, aby som to povedala…

Odpovedá biblista o. Jager
Samotný termín sibyla nie je vlastným menom, ale  označuje funkciu. V antickom Grécku to boli ženy, ktoré pod vplyvom bohov prednášali proroctvá. Vyskytovali sa pri chrámoch a de facto boli médiami božstiev. Antickí autori potvrdzujú jestvovanie týchto žien po celom Stredozemí. Najstaršie písomne zachytené prípady sú z 2. tisícročia pred Kristom v meste Mari. Ucelené písomné zachytenie proroctiev však pochádza až z 5. storočia  pred Kristom z Troady, Malá Ázia.
Najznámejšie kolekciou sú Sibyliné orákulá (Oracula Sibyllina) napísané grécky a editované v 6. storočí nášho letopočtu. Je to zbierka textov, pochádzajúcich z rôznych období a kultúr (helenistické, gnostické, židovské a kresťanské témy). Ide o 12-14 kníh, spomedzi ktorých 3.-5. sa zdajú byť najstaršie. Podľa štýlu gréčtiny pravdepodobne pochádzajú z Alexandrie. Odborníci sa domnievajú, že pochádzajú z doby Ptolemaia VI. Filometra. Počas storočí sa k nim pridávali ďalšie a ďalšie časti, preto kniha pôsobí veľmi nesúrodo. Niektoré časti narážajú na Alexandra Veľkého, ale aj Kleopatru. To, čo pripomína kresťansko-židovské texty, je plné apokalyptických predstáv.
Kniha teda nemá žiadnu teologickú ani prorockú hodnotu. Ide skôr o sumarizovanie tém, ktoré boli zaujímavé pre niektoré kruhy 6. storočia po Kristovi. Pripisovať im väčšiu váhu by bolo veľmi povrchné. Ak sa číta ako čosi záväzné a Bohom vnuknuté, potom je to prejav slabomyseľnosti, so všetkou úctou.