Slava Isusu Christu. Chcela by som sa spýtať na Váš názor na diela Márie Valtorty, konkrétne na Evanjeliá,ako jej boli odhalené. Za odpoveď ďakujem

Odpovedá o. Jager -sekretár biskupa
Mária Valtorta (1897-1961)
Táto žena nemala jednoduchý život. Matka bola krutou ženou, ktorá deptala vždy ochotného a milujúceho manžela. Z jej životopisu sa dozvedáme, že matka sa miešala do všetkého čo Mária  robila, prežívala…dokonca jej zničila aj dva vzťahy, ktoré by mohli vyústiť do manželstva. Rôzne okolnosti života ju priviedli k rozhodnutiu obetovať sa Bohu z lásky. Túto obetu obnovovala každý deň. Posledných 30 rokov života prežila pripútaná k lôžku.
Svoje dielo začala potom, čo na popud spovedníka P. Romualda Miglioriniho, servitu, napísala svoj životopis. Po jeho dokončení mala zvláštny sen o Ježišovi a od tej chvíle, podľa očitej svedkyne Marty Diciotti (stala sa jej opatrovateľkou), z ničoho nič vzala papier a písala. Mohli ju prerušiť, rozprávať sa s ňou atd., potom ona  znovu vzala papier a písala. Počas niekoľkých rokov napísala svoje 15 000 stranové dielo (1943-1947, 1948-51)
To, čo napísala sa radí k súkromným zjaveniam. Katechizmus Katolíckej cirkvi podčiarkuje (Božie zjavenie, 67), že počas storočí síce sa objavili tzv. “súkromné” zjavenia, avšak ich hodnota je na povzbudenie a lepšie prežívanie kresťanskej viery. Neprinášajú nič nové do Božieho zjavenia daného skrze Syna. Ak sa teda nepriečia, nevylepšujú, nepresahujú alebo neopravujú 2000 rokov tradované zjavenie, potom je možné ich čítať na povzbudenie. Ale má to jednu podstatnú podmienku, a to, najprv prečítať celé Sv. písmo (alebo aspoň evanjeliá) a až tak brať do rúk súkromné zjavenia. Iba tak je človek schopný porovnať a neupadnúť do omylu.
K celkovému obrazu o Márii Valtorte sa patrí dodať, že Pius XII. v roku 1948, potom čo si dielo prezrel, povedal prof. Corradovi Bertimu, aby dielo bolo bez väčšej propagandy a komentovania vydané. Podľa slov pápeža “kto si ho prečíta, sám pochopí.” K dielu sa vyjadrovali aj známi teológovia ako kardinál Bea, prof. Allegra, prof. Capella, prof. Carinci. Odvtedy bolo dielo vydané v mnohých jazykoch.

Maďarská provincia Spoločnosti Ježišovej v spolupráci s Katolíckou univerzitou (http://www.ppek.hu/konyvek/Valtorta_Maria_Evangeliumok_1.pdf)  vydala v elektronickej forme jej dielo a to rozdelené podľa liturgických čítaní v latinskom obrade. Má to formu akýchsi zamyslení k čítaniam, ktoré sú vybrané z jej diela. K 1. adventnej nedeli, keď sa číta Mt 24, 37-44 Valtorta okrem prerozprávania evanjelia pridáva toto (preklad z maďarčiny):
Bdejte a modlite sa, aby vám srdce neotupelo kvôli zneužívaniam a bezbrehosti, aby sa snáď vaše duše úplne nerozrušili a neotupeli voči nebeským veciam, a to pre prílišnú starosť o veci pozemské. aby vás smrť nezastihla nečakane a vy by ste neboli pripravení na smrť. Nezabúdajte, všetci musíte zomrieť, každý človek, čo sa narodil musí zomrieť. vtedy príde Kristus, aby v hodine odchodu súdil človeka. tento súd sa potom zopakuje spoločne pri príchode Syna človeka vo svojej sláve…
3. adventná nedeľa Mt 11,2-11
Valtorta rozvíja celú udalosť rozhovoru Jánových učeníkov s Ježišom, ktorí sa prišli pýtať, či je to on, ktorý má prísť alebo majú čakať iného. Krátka evanjeliová správa je rozvinutá o detaily. Napr. Ján sám nepochyboval o Ježišovi, ale Jánovi učeníci veľmi nechceli veriť tomu, čo Ján hovorí. Počuli o všetkých skreslených správach, ktoré šírili farizeji a saduceji…Ján, aby ich upokojil posiela ich k Ježišovi akoby so svojou vlastnou otázkou…oni, keď prídu vidia Ježiša ako sa rozpráva s ľuďmi, ktorých uzdravil. Ukazuje na nich a povzbudzuje Jánových učeníkov, aby sa sami spýtali uzdravených, čo im bolo a ako sa uzdravili…Oni sa zahanbia, lebo ako vravia, sami si vážia Ježiša a nepochybujú, ale kvôli ostatným prišli…tak im Ježiš dáva odpoveď citujúc proroka Izaiáša…
Zaujímavý je detail, keď sa hovorí o Ježišovej veľkňazskej modlitbe pri poslednej večeri. Mária Valtorta nepíše túto modlitbu, lebo podľa videnia je celá zachytená aj v evanjeliu…
Na záver: súkromné zjavenia, aj to Márii Valtorte, má hodnotu povzbudenia v duchovnom živote, ak neprotirečí, neopravuje, nenahrádza zjavenia zachytené v Starom a Novom zákone.