Slava Isusu Christu! Ako je to s konzumáciou medu, ako potraviny v podstate taktiež živočíšneho pôvodu, z hľadiska pôvodnej pôstnej disciplíny? Ďakujem za odpoveď.

– pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie –
Ak si pozrieme zloženie medu, zistíme, že v rozhodujúcej miere sa skladá z rôznych druhov cukrov (najmä fruktózy a glukózy, čiastočne maltózy, galaktózy a podobne) a z vody, v menšej miere z vitamínov, minerálnych látok, enzýmov, peľu, organických farbív a podobne. Med nielenže neobsahuje mäso, ale neobsahuje ani žiadne iné zložky živočíšneho pôvodu (mlieko, syr, vajcia, masť a podobne). Vďaka tomu sa považuje, a to absolútne opodstatnene, podľa pôvodnej disciplíny za výslovne pôstny pokrm. Všimnime si, že podľa evanjelií jedával med dokonca aj svätý Ján Krstiteľ, jeden z najväčších askétov všetkých čias (Mt 3:4 a Mk 1:6). Včely, ktoré vyrábajú med, sú síce bytosťami živočíšneho, nie však mäsitého pôvodu, keďže nemajú krv. Navyše, a to predovšetkým, nevyrábajú med „zo seba“, ani z vecí živočíšneho pôvodu, ale z nektáru alebo medovice, teda z vecí rastlinného pôvodu. Je to čosi podobné, ako keby sme povedali, že počas pôstu nesmieme konzumovať chlieb, lebo ho vyrobil človek, teda živočích, dokonca živočích s krvou. Áno, vyrobil ho živočích, dokonca živočích s krvou, nie však zo seba, ale z komponentov rastlinného pôvodu. Podobne ako chlieb môžeme teda počas pôstu celkom pokojne konzumovať aj pravý včelí med.