SICH. Už dlhšie sa zamýšľam nad jednou otázkou. Pokiaľ som niekde na dovolenke a v nedeľu nie je v blízkosti RK-kostol alebo GRKAT-chrám, môžem ísť pr. do evanjelické, pravoslavného, luteranskeho? Bude sa mi to počítať za platnú nedeľnú bohoslužbu alebo nie? A taktiež máme chorú babku, ktorá nemôže stále do chrámu, platí jej ak v rádiu počúva evanjelické služby alebo dokonca minule dávali nejakých adventistov alebo cirkev bratskú? Babka tvrdí že je jedno čo počúva, keď nemá inú možnosť byť prítomná na liturgii. Mám jej to vyvrátiť alebo má pravdu? Ďakujem krásne za odpoveď.

– pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie –
V prvom rade chcem vyzdvihnúť, že aj vtedy, keď ste na dovolenke, usilujete sa zúčastniť božskej liturgie. Hoci by totiž takéto správanie malo byť pre veriaceho človeka čímsi absolútne samozrejmým, realita je neraz úplne odlišná.
Vo všeobecnosti platí, že ak je katolíckemu kresťanovi v nedeľu alebo v prikázaný sviatok fyzicky či morálne nemožné prísť na bohoslužbu slávenú v niektorom katolíckom obrade, môže sa platne zúčastniť na bohoslužbe inej kresťanskej cirkvi, ktorá však má platné kňazstvo a ostatné sväté tajomstvá, najmä Eucharistiu. Ide v podstate o cirkvi pravoslávne a predchalcedónske, nie však protestantské (evanjelici/luteráni, kalvíni, adventisti a podobne). Ak ste teda na dovolenke a katolícky chrám je príliš ďaleko, pokojne môžete ísť na pravoslávnu alebo predchalcedónsku liturgiu. Ide najmä o také destinácie, akými sú Grécko, Bulharsko, Macedónsko či Egypt. Ísť na protestantskú modlitbu, trebárs vo Švédsku, nemá z tohto hľadiska nijaký zmysel.
Veľmi podobná, no predsa trocha odlišná, je Vaša otázka ohľadom starej mamy, ktorá zo zdravotných dôvodov nemôže stále chodiť do chrámu. Takýto stav, keď trvá, ju zbavuje povinnosti zúčastniť sa božskej liturgie v nedeľu a v prikázaný sviatok. Treba totiž vedieť, že predmetnej povinnosti zadosťučiní len ten, kto je na bohoslužbe prítomný osobne, čo ona v danej chvíli nedokáže. Samozrejme, ak si Vaša stará mama nábožne vypočuje nejaké bohoslužby vysielané médiami, spraví lepšie, ako keby namiesto toho robila niečo svetské alebo vôbec nič. Tu si však treba dávať veľký pozor, aby mimovoľne nepodľahla náboženskému indiferentizmu (akoby všetko bolo jedno, veď máme toho istého Boha) alebo teologicky nekorektným východiskám a názorom, ktoré cez kázne alebo aj modlitbové texty nekatolíckej cirkvi či denominácie, najmä protestantskej, môžu zaznievať. Pravá kresťanská viera je príliš vzácny dar na to, aby sme s ním hazardovali. Naopak, treba ho chrániť, rozvíjať a odovzdávať ďalej.