| Vážená pani, je starým pravidlom, že deti, ktoré sa narodia v obradovo zmiešaných manželstvách sú pokrstené a patria do cirkvi svojho otca. Môžu však patriť aj do cirkvi matky, ak sa tak dohodnú a pred krstiacim kňazom svoje želanie prehlásia. Vo vašom prípade existuje aj taká možnosť, ktorú spomínate, žeby dieťa bolo pokrstené gréckokatolíckym kňazom a patrilo do cirkvi svojho otca, čiže rímskokatolíckej, ale krstiaci kňaz má mať dovolenie od Vášho rímskokatolíckeho farára. Z rodinného hľadiska však v tom nevidím význam. Otec má právo, aby jeho deti nosili jeho priezvisko a tiež, aby patrili do tej cirkvi, do ktorej patrí on. Iný postup z Vašej strany by sa ho mohol dotknúť. Máme sa však v manželstve vyvarovať takých situácii, ktoré by sa aktuálne, alebo v budúcnosti mohli stať zdrojov konfliktov najmä v situácii manželských kríz. Doporučujem preto, aby ste zachovali ten kánonický poriadok, ktorý spomínam na začiatku tejto odpovede. Právnu odpoveď dáva cirkevný pravnik o. Čitbaj. Ja k tomu len pridávam, že lepšie je, ak katolícke dieťa má rodičmi určený obrad, podľa ktorého sa aj riadi. Nie je správne, keď miešame jasné obradové predpisy – napr. keď sa dohodne pre dieťa gr.kat.obrad, tak s krstom má prijať aj birmovku a eucharistiu spolu, ak je však pripísané k rímskokatolíckej cirkvi, tak sa má správať podľa práva západnej cirkvi s tým, že všetky tri sviatosti sú udeľované oddelene a to s časovým odstupom. |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
977