SICH! Drahý vladyka, chcem sa opýtať, aký význam má a čo presne znamená zapečaťovanie hrobu pri gréckokatolíckom pohrebe a tiež, prečo sa v rímskokatolíckom pohrebnom obrade nenachádza. Za odpoveď Vám vopred ďakujem.

– pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie –
Položená otázka je pomerne zaujímavá, no momentálne na ňu nedokážeme spoľahlivo odpovedať. O danej veci sme diskutovali aj v rôznych liturgických komisiách našej miestnej cirkvi, ale bez reálnejšieho záveru. Spomínaný obrad sa totiž v oficiálnych bohoslužobných knihách nenachádza a pravdepodobne k nám prišiel z územia dnešnej Ukrajiny. Nenájdeme ho dokonca ani v praxi ruských starovercov, s ktorými neraz máme spoločné prvky, inde už zaniknuté. Podľa jednej z teórií vznikol v čase, keď dochádzalo k masovým pohrebom bez prítomnosti kňaza a mal nahradiť riadny cirkevný pohreb, no potom sa stal jeho súčasťou. Podľa inej teórie išlo o úsilie upokojiť ľudí, ktorí podliehali rôznym poverám a obávali sa, že bez zapečatenia hrobu ho môže zosnulý opustiť a blúdiť medzi živými. V prospech tejto druhej teórie hovorí skutočnosť, že v mnohých oblastiach nazývajú zapečatením hrobu sypanie zeme na rakvu zosnulého so slovami: „Pánova je zem i to, čo ju napĺňa…“ (riadna súčasť pohrebu podľa trebníka). Išlo by teda o prispôsobenie tohto obradu situácii, keď je zosnulý už v hrobe, neraz veľmi dlho, takže sypanie zeme na jeho truhlu nie je možné. Sú to však len nedostatočne podložené teórie, ktoré sa časom môžu ukázať ako celkom mylné. Keďže predmetný obrad nie je bežný ani v cirkvách grécko-slovanského obradu, je špecifikom našej geografickej oblasti, logicky sa nenachádza ani v obrade latinskom.