Pochvaleny bud Pan Jezis Kristus….Mily pan biskup vladyka Milan, ked som sa prvykrat zucastnila puti na Litmanovskej hore Zvir, /bolo to v case prvych zjaveni / zazila som tam pre mna nieco nezvycajne. Isla som tam ako mnoho inych zo zvedavosti. Ked som zhliadla sochu Panny Marie, ktoru niesli na zaciatku sprievodu, zacala som velmi plakat. Plac bol velky a nedal sa z mojej strany ovladat.Musela som si cupnut, aby som nevyrusovala ostatnych a pravdu povediac hanbila som sa za to. Po tomto zazitku placem pri sv. spovediach, pri prezivani sv. omse – pri vzbudzovani lutosti, pri obetovani, pri prijimani sv. Eucharistie . Je mi to aj neprijemne, lebo su okolo mna ludia. Viac citliva som zacala byt aj vo svojom osobnom zivote. Dakujem a zehnam

Odpoveď pripravil o. Ľuboslav Petričko.
Velakrát taká precitlivenosť môže prichádzat aj vekom.Ale poznám aj mladších ľudí, u ktorých je podobná precitlivenosť ako u vás, vážená pani. Pričinou može byt zranenosť duše i tela, ktorú mám vsetci.Zranení sme dedičným hriechom,ale aj osobnými hriechmi.My si ani neuvedomujeme, že na svet pozeráme cez rany našej duše. Všetci. Pán Ježiš vie o tomto našom probléme, preto hovori :”prebývajte v mojom Slove” Ján 8,31. Jeho Slovo je Duch, Jeho Slovo je aj Jeho Meno. Jeho Slovo je : Miluj, Odpustaj, prebyvaj v Duchu lásky , dobroprajnosti.Ak neprebývame v Jeho Slove, vtedy začíname viest dialog s ranami, ktoré sú v pamati našej duše.Alebo vedieme dialog s myšlienkami, ktoré nám dáva naše telo, svet alebo ktoré nám ponúka denne diabol. Alexandrijskí otcovia hovoria, že Spasiteľ vidí , že náš um vedie dialog skor s úsudkom—následkom Adamovho hriechu.Naše vedomie odišlo  za úsudkom a nie za Bohom.A v našom úsudku niet pokoja.Náš úsudok je telesný.Náš úsudok ide za očami a oči za svetom. Preto ak vedieme dialog najprv s Bohom,denne v modlitbe, postupne časom  sa aj náš úsudok stáva dobrým, jasnejším a duchovným. Aj tu môžme nájsť dôvod, prečo Boh zaviedol v celej svojej Cirkvi–východnej i západnej— opakujuce sa modlitby–ci už na čotkách alebo na zrnkách ruženca.Aby bol stály dialog s Bohom.Napísal som všeobecne,lebo Vás nepoznám.Je dobré konzultovat to aj so svojím duchovným otcom. Východní  kresťania hovoria ešte aj o dare slz. Ak tie slzy vedu k oplákavaniu svojich hriechov,tak je to dar od Boha.Dar pokánia.Ale ak máme slzy sebaľútosti,alebo plačeme, že sa nám niečo nedostalo, nesplnilo,plačeme bo nám nezavolali, alebo nám ublížili, tak vtedy sa už sami naplňame zlom.Preto som vyššie spomenul ,že je potrebné porozprávať sa o tomto jave so svojím kňazom, ktorý Vás určite pozná lepšie a vie aj o Vašom duchovnom, sviatostnom živote.Lebo príčin tejto precitlivenosti môže byť  naozaj veľa.