| Každá sviatosť prijatá po krste je platná, ak je vyslúžená podľa platných “noriem” obradu, ktorý k nej prislúcha, hoci je nami prijatá nehodne a v hriechu. Milosti plynúce zo samotnej sviatosti “oživnú”, keď úprimným pokánim a dobrou sv. spoveďou odstránime prekážku hriechu. Iný je fakt, že sviatosti rozdeľujeme do dvoch skupín, a to: sviatosti živých a sviatostí mŕtvych, podľa toho, či vyžadujú stav milosti posväcujúcej a to k hodnému prijatiu, nie však k platnosti. K sviatostiam mŕtvych teda patria sviatosti, ktoré prijímame v hriechu a nimi sú krst, ktorý odpúšta dedičný hriech a hriechy spáchané do krstu a tiež sv.spoveď, v ktorej sa nám hriechy odpúšťajú. Sviatosť pomazania chorých tam zaraďujeme len v prípade “ťažkého stavu” a v bezvedomí, kedy spoveď nie je možná. Ostatné štyri sviatosti sú sviatosťami, ktoré je treba prijímať bez ťažkého hriechu, ale v prípade, že ĺudská slabosť nás “odvedie” od stavu milosti posväcujúcej, tak sa prijatím dopúšťame “svätokradeže”, teda nového veľmi vážneho hriechu, ale tým nestráca platnosť ani manželstvo, ktoré sme takto prijali, ani eucharistia, ani birmovka a dokonca ani kňazstvo. Len si tým vážne zaťažujeme svedomie a bez opravdivého pokánia zvolávame na seba kliatbu. Vy píšete, že chvála Bohu už máte dobrú spoveď za sebou, tak už len v dôvere vo veľké Božie milosrdenstvo nábožne prežívajte svoj život s tým, že máte právo byť aj krstnou, aj birmovnou mamou a navonok nič nemusíte spomínať kňazovi okrem toho, že ste sa pod spovedným tajomstvom vyspovedala zo všetkého, čo zaťažovalo vaše svedomie. |