Pochválený buď Pán Ježiš Kristus! Apoštolská exhortácia Amoris Laetitia od pápeža Františka je spojená s búrlivou diskusiou už od jej vydania. V reakcii na túto exhortáciu mnohé biskupské konferencie vydali smernice, ako správne interpetovať jej obsah. Preto sa stalo napr. aj to, že to čo je povolené v Nemecku, je zakázané v Poľsku. Koncom minulého roka boli konkrétne smernice od biskupov Buenos Aires “schválené” a definované ako “autentické magistérium”. Hoci tieto smernice nadobudli platnosť pre celú Katolícku Cirkev, stále nemajú povahu neomylného učenia. Objavujú sa názory, že tieto smernice a aj samotná exhortácia Amoris Laetitia sa v niektorých bodoch nepridržiavajú cirkevnej tradície. Ak je to tak, pôjde aj Slovenská katolícka cirkev na čele s biskupmi touto “novou líniou” alebo ostane verná tradícii cirkvi v otázkach rozvedených a civilne znovu zosobášených?

Už som raz odpovedal v tom zmysle, že vieroučné pravdy musí pápež vyhlásiť “ex katedra” – teda s dôrazom vyhlásenia dogmy. Exhortácie nemajú tú právnu účinnosť, ako vyhlásenie dogmy, ale sú to usmernenia, v ktorých sa naznačuje smerovanie riešenia, resp.chápania danej problematiky, o ktorej je treba diskutovať. Avšak toto chápanie nemôže byť v protive s pravdami evanjelia a predošlými ustanoveniami dogiem a vyhlásených právd viery “ex katedra”. Preto aj spomínaná exhortácia nemôže byť problémom pre tých, ktorí chápu správne princípy viery, ale môže “pomiasť” iba tých ĺudí, ktorí by to osobne chceli ináč vidieť, čo nie je problémom katolíckej cirkvi na Slovensku, ktorá sa pridŕžiava evanjeliových právd a učenia apoštolov.