Pochválený buď Ježiš Kristus,otce chcem sa spýtať prečo sa mame modliť,hlavne viac a častejšie (hlavne v ťažkostiach)keď niekde v Písme sa píše nejak v tomto znení že “nebudete vypočutý pre vašu mnohovravnost”.Aky má zmysel Boha o niečo modlitbami prosiť keď aj tak bude ako On chce. Má to zmysel sa modliť,keď On aj tak vie čo potrebujeme. Nerozumiem tomu. Som s toho dosť smutný a taký stratený keď sa človek nemá na koho(Boha)obrátiť. Pán Boh záplat za odpoved

Odpovedá o. Petričko
Sláva Isusu Christu.  Modlitba má byť vyjadrením potreby Boha.Naša duša i telo potrebuje Boha. Boh je život. A k tomu,aby sa žilo,potrebný Boh—hovoria cirkevní Otcovia.Dalej je velmi dobre modlitbu zamerat  na potrebu očistovania duše. Tým, že padáme , že sme hriešní, potrebujeme stále očisťovať dušu, srdce….lebo podľa apoštola Pavla nič nečistého do Božieho kráľovstva nevojde.Priklad —Slnko potrebujem, lebo ma hreje a aj mi svieti. Ak by ma slnko nehrialo a ak by som nepotreboval jeho svetlo, tak ma slnko na oblohe vôbec nezaujíma.Je mi jedno či svieti, či nie.Ale tým, že už máme so slnkom životnú  biologickú skúsenosť ,potrebujeme ho a tešime sa ked svieti ,tešime sa jari a letu .Tak by to malo byt aj vo vzťahu s Bohom.Aby nám Boh nebol lahostajný aj vo večnosti.Vo večnosti by bolo aj dalsie riziko, že ho hriechami schladené srdce prestane celkom vnímat.Ako ked clovek vojde do teplej miestnosti so skrehnutými rukami, necíti vtedy ani dotyk inej osoby,ani teplo v miestnosti .Modlitba preto rozohrieva naše srdce na tu frekvenciu teploty Sv.Ducha.
Mnohovravnost v modlitbe je vtedy zlá,ked sa modlime iba jazykom, bez duše. Myslim iba na text,alebo na modlitbu ako povinnost.Vtedy nás aj sama modlitba može zakrývať pred Bohom, ako lístie figovnik, Vtedy je modliba bez plodov dobroty , milosrdenstva voči bližnemu, či taka modliba neprináša pokoj. Clovek vychádza z cerkvi,ale dalej krivo pozerá na svojho suseda ci na niekoho v spoločenstve.Možno Pán myslel aj na hriech nášho jazyka, my jazykom viac potvrdzujeme seba, svoje ego.My ked vela hovorime, nemyslime na dušu, na stav duše blížneho, nemyslime na Boha v srdci.My jazykom, čakáme viac vonkajšie dobro, uznanie od iných , výhody, a tým vyzývame velké zlo v duši.Vtedy sila modlitby slabne.”Mnohovravnost modlitby” može byt aj v chore, ked myslim iba na melodiu a tóny ale nemyslim na očistenie srdca pri speve.Vtedy može byt modlitba akýmsi teátrom, iba lístím, lebo viac mi vadia nepresné tóny  kolegu  než špina v mojom srdci  ,a či vôbec myslim vtedy na Boha. Dobré je spievat v zbore ,aj potrebné !!!  — ale iba vtedy ked myslim na Boha na Jeho lásku ku mne a na potrebu očistenia môjho srdca i prostredníctvom  spevu.Mnohovravnost modlitby je aj vtedy ked sa modlíme bez skrušenosti srdca. 50.žalm nám hovori, že srdcom skrúšeným a poníženým Boh nepohrdne.Myslim, ze Boha zaujíma viac stav našej duše, než slová. Možme sa modlit i veľa ,ale s poniženým srdcom pred Ním, vtedy je modlitba velmi silná. Ježišova modlitba, skrušuje srdce, modlitba mýtnika, ruženec, akafist.Mali by sme vtedy citit ducha pokánia v srdci.Citim potrebu toho,aby sa Boh zmiloval nado mnou. Vidim svoje hriechy,a nie susedove, nie nevestiné či zaťove,ale cítim  potrebu Božieho zľutovania nado mnou.Lebo len vtedy sme v pravde pred Bohom.Ked sa modlime s nepokojnými  pocitmi v srdci, tak sa zakrývame pred Ním.