Pochvaleny bud Jezis Kristus!Chcela by som sa opytat,ako viest deti k viere uz od utleho detstva,aby sa raz z nich mohli stat katolici,ktori sa za svoju vieru nebudu hanbit,no naopak,budu ju hlasat?Dnes je velmi tazka doba pre zdravu vychovu deti a kazdy den sa modlim o navrat ludi na svete ku katolickej viere a duchovnemu zivotu.Dakujem.

Vaša starosť o správne nasmerovanie života dietok je veľmi chválihodná, aj keď je treba povedať, že nejestvuje jednoznačný recept, nakoľko každý človek je vždy slobodnou bytosťou, ktorá sa samostatne rozhoduje. Pritom dôležité je prijať zásadu: “Čo chcete, aby ľudia vám robili, robte im podobne”/Lk6,31/. Inými slovami povedané – ako chcete, aby žili vaše deti, žite aj vy, ale nie iba navonok, lež celou svojou bytosťou. Dieťa vycíti, čo iba “hráte” a čo v plnosti beriete vážne, preto vaša výchova nesmie byť iba slovná, lež má to byť výchova príkladom vášho vlastného života a vlastných vzťahov. Aj tu platí staré latinské príslovie: “Verba movent, exempla trahunt “- slová povzbudia, príklady priťahujú. To však musí byť sprevádzané vašou modlitbou a skutočným životom viery v rodine s účasťou na sv.liturgiách a náboženských sláveniach. Pritom je dôležité odpovedať na zvedavé otázky malých detí a práve vtedy, keď sa pýtajú, treba im byť k dispozícii, lebo najviac rozhoduje o viere prvé obdobie života vašich detí. Potom je dôležité ústriehnúť pubertu a to,…s kým oni komunikujú, lebo nie nadarmo sa hovorí: “povedz mi s kým sa priatelíš, ja ti poviem, aký si”. Nad všetkým tým je však skutočná a nie príliš na seba zameraná láska rodičov, ktorí si vážne uvedomujú, že ich deti nie sú ich vlastníctvom, lež darom, o ktorý sa majú s obetavou láskou starať. To potom vytvorí atmosféru dôvery, ktorá je veľmi dôležitá pri výchove a dieťa v slobode prijme zásady viery pre svoj život, aj keď svet pôjde iným smerom, lebo bude vedieť odpovedať na zložité situácie života v duchu náuky katolíckej cirkvi.