Pochválený buď Ježiš Kristus. Drahý vladyka, čítala som encykliku Amoris laetitio od pápeža Františka. Zaujalo ma, a vysvetlil mi to aj náš duchovný otec, že Svätý otec píše o možnosti prijímať Eucharistiu aj rozvedeným, ktorí sa znovu zosobášili, nie ako samozrejmosť, ale za istých okolností. Duchovný otec mi ale povedal, že na Slovevensku to neplatí, pretože slovenskí biskupi povedali svojim kňazom, že sa aj naďalej budú držať toho, čo je zaužívané… Môžu biskupi odmietnuť pápežovu encykliku? Nie sú povinní rešpektovať nariadenie Svätého otca?

SICH! Vladyka, chcem sa Vás opýtať… Pápež František vydal exhortáciu Amoris laetitia, v ktorej hovorí o možnoti prijímať Eucharistiu aj rozvedeným a znovuzosobášeným párom. Počul som, že slovenskí biskupi sa na zasadnutí KBS dohodli na tom, že Amoris laetitia nevezmú do úvahy a naďalej sa budú riadiť učením Jána Pavla II. Pokiaľ viem, novým nariadením pápeža stráca platnosť predošlé, preto sa chcem opýtať, či rozhodnutie slovenských biskupov nie je de facto vyhlásením neposlušnosti Svätému otcovi? Ďakujem za odpoveď.
Neviem, ako vám to vysvetlil váš duchovný otec, ale vo vzťahu k Eucharistií ani Svätý Otec neide a nemôže ísť proti slovám Svätého Písma: “Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi… Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie”/1Kor 11, 27-30/. Pod pojmom “nehodne” sa rozumie stav ťažkého hriechu, ktorý protirečí svätosti sviatosti Eucharistie. Ak teda niekto žije trvalo v nesviatostnom manželstve, žije v stave trvalého hriechu a nehodným prijímaním by zvolával na seba “odsúdenie”. Teda nie biskupi Slovenska povedali svojim kňazom, ale aj nám biskupom a kňazom to hovorí Sväté Písmo. Ak dáva možnosť Svätý Otec rozmýšľať ako pomôcť rozvedeným a znovuzosobašeným, nedefinuje to ako dogmu = pravdu viery, lebo exhortácia nemá výsadu dogmy, ale zamýšľa sa nad hľadaním veľmi individuálneho riešenia, ktoré neprotirečí zásadám Písma. Veď nikomu nemôže ísť o to, aby “za každú cenu” prijímal, a pri tom sa “previňoval proti telu a krvi Pánovej” a tak si “jedol a  pil odsúdenie”. Užitočne pre spásu duše môže prijímať len ten, kto má očistenú dušu od ťažkých hriechov, preto východné nezjednotené cirkvi až doposiaľ nedovoľujú prijímať, ak sa človek v ten deň nevyspovedá, aby sa vyhli “riziku” znesvätenia. A platne sa vyspovedať rozvedenému by vyžadovalo napraviť “újmu”, ktorú spôsobil porúšením sviatostnej prísahy a mať predsavzatie k polepšeniu, čo sa reálne nedá, ak niekto už žije v civilnom druhom manželstve. Takže to nie je až tak jednoduchá záležitosť, ako vám to predložil váš kňaz, ale skôr to vyžaduje právne “skúmanie” platnosti cirkevného sobáša pred cirkevným súdom.