Pochvaleny bud Jezis Kristus. Chcem sa spytat jednu vec, ktora mi nie je jasna. Sv. Tomas Akvinsky sa povazuje za velkeho teologa a ucitela cirkvi, ale ked som si blizsie o nom pozerala informacie, tak som sa docitala, ze mal zle vyroky na zeny v tom zmysle, ze nemaju dusu, Boh spravil chybu ked stvoril zenu, ludia ciernej pleti tiez nemaju dusu a tiez neveril v neposkvrnene pocatie PM….a pod….tak neviem co si mam o tom mysliet ked takyto clovek bol vyhlaseny za svateho. Ved urcite cital sv.pismo a predtsa knaz zrejme vedeny Duchom Sv. nemoze mat take zmyslanie, a viem ze Bl. Scotus co zil v rovnakom case ako on a nesuhlasil z jeho vyrokami……dakujem za odpoved

Odpoveď pripravil kancelár Eparchiálneho úradu o. Marko Rozkoš.
Ak chceme posúdiť jednotlivé výroky sv. Tomáša, je potrebné brať do úvahy celé jeho dielo, ktoré je obrovské na to, aby sme sa zodpovedne zoznámili s jeho pohľadmi. Chápanie výrokov sv. Tomáša limitujú viaceré okolnosti.
Niektoré jeho výroky môžu byť ľahko skreslene a nesprávne vyložené. Napríklad termín žena sa v celom diele sv. Tomáša vyskytuje celkom 3643-krát, preto získať ucelený obraz z niekoľkých textov nie je dostatočný na definitívne hodnotenie jeho výrokov.
Svätý Tomáš v texte niekedy hovorí o tom, čo tvrdia iní, s čím on nesúhlasí, no spomína to ako exemplum možných námietok. Ide o formu tzv. scholastického dôvodenia, kde námietky sú podávané najprv, potom nasleduje analýza rozumu, biblické argumenty a nakoniec konklúzia. Tento text je náročný na čítanie a ľahko môže byť nesprávne interpretovaný.
Stredoveký sémantický aparát je tiež dôležitou okolnosťou, ktorú treba brať do úvahy pri čítaní textov sv. Tomáša. Naozaj sa v tej dobe vyskytovali výroky, ktoré by sa dnes mohli zdať neprístojné, nakoľko stredoveké myslenie a jeho výrazové prostriedky boli na inej úrovni ako to dnešné.
Z celkového pohľadu, ktorý možno pochopiť z textov sv. Tomáša, vôbec nemôžeme hovoriť o tom, žeby napríklad žena nemala dušu, žeby černosi nemali dušu a podobne. Tomáš Akvinský považoval nesmrteľnú ľudskú dušu za takú dôležitú, že v jeho vyjadrovaní o duši neexistoval človek, ktorý by nemal dušu. Ak je reč o človeku, ten má vždy ľudskú dušu. Každý človek má dušu.
Určite nehovoril o tom, že sú nejakí ľudia prvej a druhej kategórie. Čo sa týka žien, tak v téme rodičovstva hovoril o tom, že muž je aktívnym a žena je pasívnym prvkom rodiny. Privádzanie nových ľudí na svet prirovnával k tomu, že sa „zasieva semienko do pôdy“, kde tou pôdou je žena. V nej rastie a dozrieva nový život. To by mohli niektorí dnešní čitatelia pokladať za ponižovanie ženy na pôdu.
Svätý Tomáš Akvinský si veľmi ctil Pannu Máriu a jej materstvo. Z mnohých textov možno spomenúť napr. jeho dielo Scriptum super Sententiis, [4309] Super Sent., lib. 2 d. 9 q. 1 a. 8 co., kde sa sv. Tomáš stotožňuje s vysvetlením, že Panna Mária predovšetkým má možnosť účasti na anjelskej hodnosti, pričom sa odvoláva na jej zásluhy (… scilicet quod omnes electi assumantur ad ordines Angelorum, quidam ad superiores, quidam ad inferiores, quidam ad medios pro diversitate suorum meritorum; sed beata virgo Maria super omnes.)
Čo sa týka Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, svätý Tomáš zastával názor, že bola očistená od dedičného hriechu počas života, nie od počatia, ale ešte pred zvestovaním anjela Gabriela. Vtedy to ešte nebolo vyhlásené za dogmu; bola to doba, kedy sa o tom diskutovalo a sv. Tomáš mal taký názor, pričom to bola jeho sentencia – názor, a nie konklúzia – záver, učenie. Je naozaj pravda, že Duns Scotus s Tomášom nesúhlasil. V dnešnej dobe, kedy Magistérium vyhlásilo túto pravdu ako dogmu viery sa o tom už nediskutuje, a iste by svätý Tomáš prijal náuku Cirkvi.
Cieľom úvah svätého Tomáša Akvinského bola intelektuálna argumentácia pri zdôvodňovaní toho, čo sa dá ľudským intelektom poznať. Obdivuhodné je to, že sa mu podarilo práve týmito intelektuálnymi argumentmi podoprieť pravdy, odovzdané človeku zjavením Božím. Tu je dôkaz, že medzi vierou a vedou nie je protiklad ale naopak, súlad. Ľudský intelekt však nie je tak dokonalý, aby nikdy neurobil chybu, no to však neznamená, žeby bolo treba mysliteľa s celým jeho bohatstvom zavrhnúť.