| Ak patríte do rímskokatolíckej cirkvi, vzťahuje sa na vás kánon 1253 Kódexu kánonického práva: „Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavania sa mäsa, ako aj úplne alebo čiastočne zameniť pôst a zdržiavanie sa mäsa za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.“ Musím sa priznať, že neviem, či Konferencia biskupov Slovenska podobné rozhodnutie prijala. O tejto veci odporúčam informovať sa u vlastného duchovného otca. |
| Ak patríte do Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, vzťahuje sa na vás dekrét niekdajšej Kongregácie pre východnú cirkev z roku 1969, na ktorý v istom zmysle odkazuje kánon 882 Kódexu kánonov východných cirkví: „Počas dní pokánia veriaci v Krista sú viazaní povinnosťou pôstu alebo zriekania sa, ktoré treba zachovávať spôsobom stanoveným partikulárnym právom vlastnej cirkvi sui iuris.“ Predmetný dekrét nahradenie zdržanlivosti od stanovených pokrmov iným skutkom, trebárs modlitbou, neumožňuje. Dôvodom je zaiste aj odveké presvedčenie všetkých východných cirkví, že pôst má božský pôvod a je nenahraditeľný, o čom svedčí napríklad 69. pravidlo Apoštolských kánonov. Boh ustanovil pôst už v Starom zákone (Gn 2:17, Lv 16:29, Neh 9:1, 1 Sam 7:6, Joel 2:15), sám Kristus ho posvätil svojím príkladom (Mt 4:2, Lk 4:2), hovoril o ňom svojim učeníkom (Mt 6:16-18, 9:14-15, 17:21, Lk 2:37), apoštoli sa ním pripravovali na službu (Sk 9:9, 13:2, 14:23) a predpisovali ho kresťanom (1 Kor 7:5, 2 Kor 6:5). O pôste veľa ráz hovorili veľkí cirkevní otcovia, ba venovali mu niekoľko samostatných diel. Nedodržiavať pôst alebo zdržanlivosť od stanovených pokrmov bez naozaj relevantného dôvodu, najmä zdravotného, znamená ohrozovať svoju spásu, preto som presvedčený, že ide o hriech, a to závažný. Ak si uvedomíme, že súčasnou cirkvou predpísaná pôstna disciplína predstavuje len nevyhnutné minimum, nie kresťanský ideál, povinnosť jej dodržiavania sa ukazuje byť ešte naliehavejšou. |