PBJK, chcem sa opýtať, prečo toľko ľudí chce horlivo nasledovať Krista a vidí veci tak čiernobielo? reagujem týmto na debatu ktorá sa rozprúdila pri vašej nedávnej odpovedi ktorá sa dotýkala chariziem a prejavom Ducha Svätého. Je mi veľmi smutno z toho že všetci máme ten istý cieľ a napriek tomu sa takto rozdeľujeme, zatvrdnuté srdcia bojujú a snažia sa presadiť svoj názor a že to, ako oni žiju svoju vieru je najsprávnejší spôsob, a kto robí inak tak je to zlé… Prosím, prihovorte sa aj týmto ľuďom, lebo pri týchto kresťanských debatách tak často chýba pokora… koľko krát by si náš Boh mohol povedať “O nás, bez nás”.

Myslím, že ľudia vždy mali aj rozdielne pohľady na tú istú vec – to by nebola až taká chyba. Horšie je, že sa nedokážu vzájomne počúvať, či priznať si svoje omyly a zastierajú to “frazeologický” tým, že ich v tom vedie Svätý Duch. Pričom svojim postojom negujú viditeľný znak autority, ktorým sa ustanovuje biskup, či kňaz, alebo diakon, ktorého kňažstvo stojí na moci danej Svätým Duchom: “Izvolenijem Božim i dijstvom Svjataho Ducha…”- tak začínajú slová modlitby pri vysviacke na diakona, kňaza, či biskupa. To vždy bolo smerodatné a zostane signifikantným až do konca sveta, avšak obdobia kedy sa to popieralo, dali možnosť mnohým samozvancom, ktorí sa spravidla pričinili o “skupinové trieštenie” a narušenie súdržnosti v Cirkvi. Zničiť ju nemôžu, lebo cirkev má prísľub stálosti, ale zdezorientovať môžu mnohých, čo je veľkou škodou na živote ich viery. Tu často pomôže len úprimná modlitba, lebo ľudské slová nestačia.