Moja otazka sa tyka kontroverzneho statusu Slovenskeho štatu (1939-1945). Osobne uznavam nevyhnutnost jeho vzniku pre zachovanie narodnej identity v tych časoch, avšak nasledne riadenie krajiny ľudackymi predstaviteľmi štatu na čele s prezidentom je dnes vyhodnocovana ako potlačajuca ľudske prava a slobody a kvalifikovana ako zločinecka. Pytam sa teda, ako je možne, ze dnes isty člen určiteho greckokatolickeho radu na Slovensku otvorene sympatizuje, zučastnuje sa akcii a vysluhuje sviatosti pre politicky subjekt, ktory dnes reflektuje nielen slovensky štat ale najma myšlienky a odkaz jeho ľudackeho režimu, to všetko aj napriek tomu, že tu mame živy vzor v dobvom konani blahoslaveneho Vladyku Gojdiča, ktory ako prvy a azda aj jediny sa ako biskup v tej dobe postavil jednoznačne proti židovskemu kodexu a inym represaliam. Ako teraz tento radovy mnich prechadza okolo ikony našho najvyznamnejšieho orodovnika, keď robi to čo robi ? Taketo konanie duchovneho, obzvlast zasvatenej osoby, môze v myslienkach ludi vyvolavat zmatok vo vnimani onej doby a onych politickych činov. Tato otazka skor patri jeho radovym predstavenym a nie Vam Vladyka, ale zial oni nemaju taku stranku, kde aktivne odlovedaju veriacim. Dakujem za nazor.

odpoveď pripravil o.Metod Marcel Lukačik CSsR, viceprovinciálny predstavený
Na podnet vladyku Milana pokúsim sa odpovedať na Vašu otázku, ktorá sa dotýka viacerých vecí.
Zdá sa mi, že otázku Slovenského štátu (1939-1945), ešte nemáme objektívne historicky spracovanú a ohodnotenú, tak aby bola aj celospoločensky prijatá a nerobila problémy. Ešte stále ako píšete je „vyhodnocovaná“. Niektorí zdôrazňujú jej tienisté a odsúdenia hodné stránky, iní to ťahajú opačným smerom a zdôrazňujú určité pozitívne aspekty danej situácie alebo to všelijako ospravedlňujú, či inak vysvetľujú. Tak ako v živote, či už v histórii alebo v súčasnosti, sa kúkoľ mieša s pšenicou. Určite kvôli vtedajšej vojnovej situácii je to zvlášť ťažké a komplikované obdobie, ktoré ešte potrebujeme hodnoverne a čo najobjektívnejšie spracovať a spoločensky prijať. Veľakrát sa totiž história zneužíva. Vieme ako predchádzajúci komunistický režim prekrúcal históriu a dnes sa jej potrebujeme prizrieť nanovo v slobode a pravdivo. Relatívne je to nedávna história, ktorá ešte zasahuje aj do vzťahov našich rodín, čo je vždy citlivá záležitosť. Toľko len podľa môjho názoru k historickej téme kontroverzného statusu Slovenského štátu. Jej nedoriešenie tak vplýva aj na súčasnú politiku a atmosféru v spoločnosti.
K záležitosti o. Miroslava Čajku CSsR najprv pripomeniem verejné vyhlásenie Michalovskej viceprovincie redemptoristov, ktorej jej členom a ktoré sme uverejnili na našej webovej stránke www..misionar..sk. Teda ako vidíte riešili sme, podľa mňa,  jeho nesprávne konanie a dúfam, že to bude stačiť a nebude sa už niečo podobné opakovať. Kňaz ako občan republiky má právo na svoj politický názor, či účasť vo voľbách, ale nemal by byť členom politickej strany ani sa aktívne priamo podieľať v politike. K téme zaangažovania sa kňazov v politike sa vyjadril veľmi jasne aj pápež sv. Ján Pavol II počas generálnej audiencie 28. 7.1993: “Je potrebné dodať, že právo kňaza vyjadriť svoj politický názor je obmedzené požiadavkami jeho kňazskej služby. Toto obmedzenie môže byť určitým rozmerom chudoby, ku ktorej je, podľa vzoru Krista, kňaz povolaný. Niekedy môže nastať situácia, že sa bude musieť zrieknuť  využitia svojho práva, aby sa stal hodnotným znakom jednoty a vďaka tomu hlásal Evanjelium v jeho plnosti. Ešte viac by sa mal snažiť vyhýbať sa tomu, aby svoju vlastný názor predstavoval ako jediný správny. (…) Bude robiť všetko preto, aby sa, podľa možností, vyhol vytváraniu si nepriateľov z dôvodu svojho politického postoja, čo by spôsobovalo pokles dôvery a vzdialenie sa veriacich zverených jeho pastoračnej misii.” Kňaz má spájať a nie rozdeľovať spoločenstvo veriacich. Hlásaním evanjelia a kresťanských morálnych zásad má napomáhať, tak politikom ako aj občanom, k správnemu rozlišovaniu, hodnoteniu a rozhodovaniu sa vo verejných veciach prospešných pre celú spoločnosť.
Chcem zopakovať, že ma naozaj veľmi mrzí, že môj spolubrat spôsobil svojím konaním medzi mnohými veriacimi zmätok, či dokonca pohoršenie. Za čo sa ešte raz úprimne ospravedlňujem. Dostával som rôzne reakcie na jeho angažovanie sa v politických otázkach a predstavte si, že boli tam aj reakcie pozitívne, ktoré sa ho zastávali a bránili, čo len ukazuje na rôznorodosť názorov a silnú polarizáciu našej spoločnosti v tejto otázke vojnového Slovenského štátu alebo aktuálne strany ĽSNS. Určite nielen Cirkev, ale zvlášť štát by mal tu vniesť viac poznania, bezpečia a jasnosti. Medzi prvými treba riešiť veci, ktoré napomáhajú rastu extrémizmu, ktorý ničí spoločnosť.
Spomenuli ste aj príklad blahoslaveného hieromučeníka Petra Pavla Gojdiča, tento príklad jasného kresťanského zmyšľania a odvahy vyjadriť ho, nemal by chýbať ani nám dnes. Prosme ho teda, aby sa za nás prihováral a pomohol nám svojím nebeským príhovorom zvládnuť aj našu dejinnú situáciu.
o.Metod Marcel Lukačik CSsR
viceprovinciálny predstavený