Milý vladyka Milan, chcem sa spýtať na ochorenie človeka, či je trestom za spáchaný hriech. Čítala som dnes o zjaveniach v Litmanovej na hore Zvir, kde pri otázkach vizionárok na choroby ich známych Panna Mária odpovedala, že sú trestom za spáchané hriechy. Nám, ale náš otec duchovný hovoril na kázni, že nás náš Pán takto netrestá. V Biblii sa píše o uzdravení chorého Isusom Christom, a pri otázke apoštoloch kto zhrešil, náš Pán im odpovedal, že nikto, ale na ňom bola zjavená moc Syna človeka. Sú naše ochorenia trestom, alebo nás majú spomaliť pri rýchlom životnom tempe, alebo ich nemáme s vierou riešiť? Ďakujem

Keďže litmanovské zjavenia nie sú potvrdené cirkvou, ani jednotlivé vyjadrenia z údajných posolstiev nenesú na sebe známku plnej hodnovernosti. To, čo ste z kázni poznamenali o pohľade na chorobu má v sebe kus logiky, lebo ináč by sme museli odsúdiť všetkých chorých ľudí ako hriešnikov, keby mala byť choroba iba trestom za hriech. Boh pristupuje ku každému človekovi osobne a hľadá spôsob, ako ho priviesť k poznaniu pravdy o sebe a živote, lebo mnohí ľudia majú akoby “beľmo” na očiach, pre ktoré nevidia správne svoje životné smerovanie. Pravdou však je,  že ľudia, ktorí trpeli majú oveľa objektívnejší pohľad na svet i život, a azda preto sa aj hovorí: “koho Boh miluje, toho krížom navštevuje”. V chorobe a utrpení totiž človek viac dozrieva pre vážne veci a vie pochopiť aj to, čo iní nechápu. Škola kríža je totiž tou najvyššou školou, v ktorej sa už ne-teoretizuje, ale žije to, čomu veríme. Preto netreba “upodozrievať” Pannu Máriu, že ináč pozerá na chorobu a utrpenie, ako jej Syn, ktorý povedal: “kto nevezme svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden” /Mt 10,38/. Skôr si je treba uvedomiť, že trest v pravom slova zmysle sa týka odsúdených do zatratenia, ktorí za svoje hriechy nerobili opravdické pokánie, ktorého súčasťou môže byť aj utrpenie  a  bolesť.