Milý otec Vladyka Milan. Chcem sa Vás spýtať , čo si myslíte o anonymnom liste. Nemožete povedat nadriadenému čo je vo veci, lebo by ste mohli prísť o prácu. Hoc viete že sa robí krivda na ludoch…. Najvýšší zamestnávatel o ničom nevie , tak by sa to mohol dozvedieť takouto formou. Je to isté že sa to deje, len nedá sa to povedat inak . Nie je to správne, ale aspon by sa to možno posunulo … Velmi chcem pomoct a neviem ako….. Dakujem

Najlepším riešením  je forma priameho rozhovoru so zodpovedným, lebo to vzbudzuje viac dôveru a dá sa to viac rozdiskutovať, či odpovedať na prípadné otázky. Forma anonymu je najmenej dôveryhodná, a aj keď niekedy na čosi upozorní, často je prijímaná ako nevieryhodná s tým, že ak sa niekto “nevie” podpísať, tak mnohí ĺudia anonymné listy hádžu priamo do koša. Ak váš úmysel je dobrý a viete pravdivo upozorniť na krivdy, ťažko je tomu čosi vyčítať, ale ťažko je od toho niečo aj očakávať. Som rád, že nie sú vám ľahostajní ľudia, s ktorými pracujete a chcete pomôcť situácií, len vždy je dôležité byť obozretným, aby ste pritom komusi neprávom neublížili. A práve v tom je väčšia objektivita priameho rozhovoru so zodpovednými.