LICH Drahý Vladyka!už dlhśie rozmýšľam na jedej veci….biskup teda presnejšie diecézny, resp. apoštolský administrátor, ktorý spravuje parikulárnu Cirkev…má právo vydať dišpenz od formy…otázka znie v príapde ak sa jedná o disparitas cultus, teda ak jedna stránka je katolícka druhá nekatolícka môže biskup vydať dišpenz od formy, aby sa obrad konal na úrade za predpokladu, že obe stránky manželstva sú si vedomí nerozlučiteľnosti a jednoty manželstva a katolícka stránka zabezpečí aby deti boli vychované v katolíckom duchu a eŠte ak jedna stránky stránka, či už katolícka, alebo kresťanska….ak nijakým spôsobom nebodala žiadosť o “odpadnutie, alebo vystúpenie z viery” (nenapadá ma presná právnicka formulá – zrejme sa jedná o formálny úkon odstúpenie od viery), natoľko nenávidí cirkev, že odmieta sa zviať v kostole zaujíma ma to čisto z právnického pohľadu….dávam hypotetický príklad, nie osobný Samozrejme aj za predpokladu dišpenzu pre dovolenost rwsp. Platnos

Odpovedé o. František Čitbaj. Iste, možné sú rôzne právne kombinácie, môžeme to konštatovať aj v tomto prípade. Nemožno však prehliadnuť, že Vami uvažovaný postup má “nádych” špekulácie. Do cirkevných situácii, a to aj právnych, však vstupujú ešte ďalšie činitele: ľudská prirodzenosť a účasť milosti. Prakticky to vyzerá tak, že aj keď manželstvo predstavuje právnu inštitúciu, nutne ho, a to už od jeho uzatvárania a to výlučne, doprevádza vzájomné darovanie dvoch, čiže muža a ženy –  to je ten činiteľ prirodzenosti a zároveň do tohto procesu vstupuje Boh tým, že ho obidvom odovzdáva ako jednu zo siedmych sviatostí – to je činiteľ milosti. V tomto procese sa preto rozplýva priestor pre akúkoľvek špekuláciu, aj právnu. Je tu len priestor prirodzenosti, úprimné a výlučné sebadarovanie – vo vzťahu k druhému a priestor nábožnosti a odovzdanosti smerom voči Bohu.