Kristus medzi nami…veľa ľudí mi už ublížilo, niektorí viac, iní menej, niektorí mi ubližujú pravidelne, ale ja som sa rozhodla všetkým odpustiť a aj odpúšťam. Napriek tomu cítim v srdci voči nim stále hnev, nemávisť. Jednoducho si s tým nemôžem pomôcť. Ale chcem ich milovať aj napriek tomu. Môžem pristupovať k sviatosti zmierenia??? Je potrebné to nejako špeciálne vyznať??? Ďakujem za odpoveď…Aďka, 16-ročná

Odpovedá o. Petričko
Sláva Isusu Christu. Milá Aďka, nakoľko Vás nepoznám ,nepoznám ani Váš duchovný a ani sviatostný život–že ako často pristupujete k sviatostiam –napišem všeobecne,lebo možno všetci sme  niekedy vo Vašom veku či skor či neskoršie ,mali problémy podobné Vašim. Odporúčam Vám o týchto veciach porozprávať sa najprv s Vašim pánom farárom,ktorý Vás určite pozná, pozná aj Vašu rodinku.
Odpustiť inej osobe možme až vtedy ,ked sme ju pochopili , vnutri ospravedlnili stav jej duše–nie skutok,ale to ,že osoba tiež koná pod vplyvom nejakého zla.Osoba ktorá nám ubližuje, tiež nie je slobodná.Uvedomujem si vtedy ,zranenia v duši,málo lásky bolo v rodine  a , že ona trpí viac od svojho zla,než ja od jej jazyka. Ak hovorime ,že sme odpustili ale v pamäti duše-v podvedomi–citime ducha pamjatozlobija–ducha hnevu a nenávisti, tak to treba hned vymodlovat. Prosit Pána Jezisa.Pane Ježišu oslobod moje srdce od zla.Pane Ježišu oslobod  pamäť mojho srdca od zla. Lebo pamat srdca je večná, lebo je neviditeľná, čo je neviditeľné je večné. A preto tá zlosť v duši by mohla byť na večnosti príčinou našich múk.Ved negatívna pamäť srdca nás mučí už tu. Preto volať k Ježišovi aby oslobodil naše srdce. Je dobré aj predakovat negatívne spomienky, i to je duchovná liečba nášho srdca,našej duše.Sv.pavol píše: ..za všetko dakujte..To je oslobodenie srdca od zla, uvolnenie duše od pút diabla.
 Další pohlad na vec može byť taký,že ak Boh dopúšťa takých ľudí ku mne,znamená ,že niečo v mojom srdci nie je očistené. Zlo ktoré my vidíme, je vlastne odzrkadlenie sa našej pýchy v nás.Boh ukazuje, že naše srdce ešte nie je očistené.Zlo ,ktoré vidime okolo seba, je aj odzrkadlenie našej sebalásky. O nás povedali…na nás povedali…dotkli sa nášho JA.My si myslíme, že zlo je to ,čo vidíme, že zlo je len to,čo je okolo nás. Keby sme hlbsie to modlitbou preanalyzovali, zistili by sme, že to je iba odraz, ci premietnutie sa zla v našom srdci na vonkajsi svet.Ked niekto niečo povie na našu adresu, to nie je skutočné zlo.Skutočné zlo je duch,—duch zla, ktorý nosime ,zlo v myšlienach, v duši,duch zla, ktorý vychádza z nás. To poskvrnuje cloveka, čo vychádza z človeka–hovori Pán Ježiš— a nie zlo, ktoré ide k nám.Nás poškvrnuje zlo, ktoré vychádza z nás.
Vyznať v spovedi to práveže treba.Doporučujem aj častejšiu sv.spoved . Potrebujete aj duchovné vedenie.
Ked v srdci cítite zlo ,hnev nenávisť ako píšete—-tak vtedy na sv.Prijímanie  nechodte! Ked už bojujeme so zlom, modlitbou pokánia, prečitam si 50.žalm aj 100 krát ,kým ma to zlo na blížneho nepustí  a pridám aj  sv.spoved, tak vtedy možno isť na sv.Prijímanie .