Kristus medzi nami! Bohumilý Vladyka, prečo niektorí rodićia nechcú aby ich deti išli cestou zasväteného života? Prečo počúvaju často len to čo chcú keď už sa k tomu niekto tretí vyjadrí? Prečo je im ľahšie prijať to, že ich dieťa s niekym chodí? Ďakujem za každé slovo

Rodičia často majú “veľké” predstavy o úspešnosti svojich detí, a spôsob zasväteného života im do tej predstavy nezapadá. Svetská kariéra sa v duchovnom povolaní nedá robiť, a bežný človek vidí život väčšinou len z pozície svetských úspechov. Preto je často badateľné, že aj kresťanskí rodičia sú proti vstupu svojich detí do duchovných povolaní, ktoré sa im zdajú “smutné” a bez ľudských radosti. Nakoniec však všetci zistia, že to, čo bolo odmietnuté Bohu, neprinieslo naplnenie ani tej ľudskej predstavy, ale zvyčajne je to už neskoro, lebo sa nedá zmeniť zbabraný život bez naplnenia zmyslu, ktorý dáva Boh. Naopak s plynutím času spoznajú aj tí,  čo boli proti duchovnému povolaniu svojich detí, že najväčšiu radosť i istotu blízkosti nachádzajú práve v svojich Bohu zasvätených deťoch. Je to naozaj vždy o akomsi kroku do “tmy”, ale s vierou, že z tej vnútornej tmy neistoty nás Ktosi posunie do najväčšej istoty, ktorú dáva len Boh. “Nie všetci však chápu túto reč, ale iba tí, ktorým je to dané”/Mt 19,11/.