Kán. 329 2˚ klerici, predovšetkým farári, sa majú usilovne snažiť rozlíšiť a tiež podporovať povolania tak u dospievajúcich ako aj u iných, aj pokročilejšieho veku; Kán. 344 § 4. Seminaristi pokročilejšieho veku sa majú formovať buď v seminári alebo v osobitnom, špeciálne na tento cieľ zriadenom inštitúte, ktorý má každému z nich zaistiť požadovanú formáciu. Vladyka Milan chcel by som sa opýtať, ohľadom povolaní v pokročilejším veku. Aká hranica veku je pre Vás, kedy ešte prijímate do seminára? V dnešnej dobe čím viac sa hlásia do seminára, ľudia starší. Je podľa Vás možné formovať také povolanie či to v eparchii alebo v celej metropolie? Ďakujem za odpoveď.

Pokiaľ biskup má mladíkov, ktorí ešte nie sú príliš zasiahnutí svetom, dáva možnosť tým, pre ktorých sa nemusia vytvárať mimoriadne podmienky, ale môžu sa okamžite formovať v kňazskom seminári. V podstate v príprave na kňažstvo nie tak vek, ako možnosť naplno sa venovať štúdiu a naplno sa formovať v danom spirituálnom programe s jasným rozhodnutím kandidáta a doporučením jeho duchovného vodcu – to sú vážne požiadavky, ktoré určujú možnosť nastúpiť na cestu ku kňažstvu. Pravdou je aj to, že s pribúdajúcimi rokmi človek už nie je natoľko schopný intelektuálne rásť a zvládať potrebné znalosti /aj štátne je čas pre financované štúdia obmedzený/, ale starší človek má už aj zabehnutý istý štýl života, čo spôsobuje ťažkosti pri formácií. Pozitívom, je azda to, že už vážnejšie sa takýto muž pozerá na život a vie byť opatrnejší pri riešení niektorých problémov, preto v západnom svete vidieť študovať aj starších mužov,  resp.tých, čo už majú jednu vysokú školu za sebou. Takýchto máme už aj u nás, ale vždy je to o skúmaní a zohľadnení úsudkov aj iných zodpovedných ľudí – napr.predošlých zamestnávateľov, či tých, ktorí prichádzali so záujemcami do osobného kontaktu, no predovšetkym miestneho kňaza.