Je správne rozhodnutie ak človek kvôli vlastnej chybe stratí milovanú osobu a ani po rokoch sa nedokázal s tým vyrovnať a nechce žiaden iný vzťah? Je dobré zostať navždy sám, osamote a v kútiku duše milovať tú osobu bez toho aby to videli ostatní, to moje trápenie, smútok. Modlím sa, prosím Boha o pomoc ale neviem sa zbaviť toho, stále ju hlboko v srdci milujem. Vďaka.

Boh aj po páde do hriechu dáva vždy novú šancu vykročiť. To sa analogický dá preniesť aj do narušeného vzťahu s ľuďmi. Ak Boh chce obnovovať svoj vzťah s človekom, čoho dôkazom sú aj Vianoce, tak aj my ľudia by sme nemali zostavať v strnulosti života pri pobabraní si vzťahov s inými. Boh sám prišiel v ústrety ľuďom, kvôli ktorým sa narodil v Júdskom Betlehéme, aby sa nespretrhali vzťahy so všetkými ľuďmi, okrem tých, ktorí sami nechcú mať s Bohom nič spoločné. Ani vy nemôžete nútiť do vzťahu tých, ktorí s vami už nechcú mať nič spoločné, ale nevychádzať v ústrety nikomu to je “samovražedné”, lebo človek bol stvorený pre spoločenstvo. A keď nosíte v srdci stálu túžbu po komsi, koho ste sklamali, treba hľadať spôsob, ako mu to povedať, ak sa to ešte dá. Ak by sa tým znova narušilo niečo, čo sa pohlo svojim smerom, treba to rešpektovať, ale nezostávať vo vlastnom “svetabôli”. Lebo život je o hľadaní a odpúšťaní, o láske a nie osamotení.