Je podla Vás “človek neprávosti” inde nazvaný ako “Antikrist” konkrétne indivíduum, ktoré má svoje miesto v chronológii času alebo tento teologický predmet skôr chápete ako určitý druh cirkevno-dejinného princípu, ktorý je konkretizovaný nie v jednej, ale v mnohých postavách? 

Samotné slovo anti-Krist znamená indivíduum alebo spoločenstvo alebo moc, ktorá je proti, stojí v protiklade – ante – ku Kristovi, Mesiášovi. Pomazaný – hebr. Mašiah – gr. Chrestos – slov. Kristus. V prvom rade teda ktokoľvek, kto je proti Kristovi sa stáva antikristom v tej či onej miere.
Vo Sv. písme sa jasne poukazuje na antikrista:  Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. To je duch antikrista, o ktorom ste počuli, že príde, a už teraz je na svete. (1 Jn 4,3). Tento duch sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi a počas dejín naberá ideologické, politické či kultúrne formy rôzneho sfarbenia a intenzity.  V Knihe Zjavení sv. Jána má iné pomenovania:  Šelma, Babylonská nevesta, Falošný prorok. Ale vždy ide o toho istého ducha.
Antikrista nemožno nazvať cirkevno-dejinným princípom, niečo abstraktné, ale ide o konkrétnu, reálnu duchovnú moc, vo Sv. písme popísanú rôznymi menami a pôsobením. A tak ako Ježišovi učeníci skrze svoje skutky, život a postoje zjavujú Otca (porov. Mt 5,16), tak sa aj skrze ľudí zjavuje antikrist, muž neprávosti.