Dobry vecer. Prosim Vas, co by ste mi poradili, mam sklon lahko vybuchnut, som podrazdena a rano sa budim uz nahnevana az agresivna. Postupom dna sa to zmiernuje a vecer som vzdy kludna. Rano sa to opakuje. Ked kricim na deti potom sa velmi hnevam na seba, je mi to luto. Mam take tazke depresivne prezivanie od detstva. Bola som na roznych uzdravovacich akciach, modlitby za oslobodenie a podobne. Psychiater mi diagnostikoval hranicni poruchu osobnosti, napisal lieky. Jedine co zmiernuje moje symptomy je sv.prijimanie. ked som chora alebo nemam podmienky ist kazdy den na prijimanie citim ako upadam postupne naspat do svojho utrpenia. Neviem komu mam odpustit, ked mi je dobre mozu na mne aj drevo stiepat a nevadi mi to avsak ked som rozladena (stres, unava atd) rozhneva ma aj hlupost. Asi to bude nieco velmi hlboke ale neviem co vsetkym odpustam az moc, skor lahko naletim a som naivna, vacsinou pripisem vinu sebe ked sa nieco nepodari..Co by ste mi poradili? V modlitbach som niekolkokrat prechadzala prenatalny vyvoj, cele detstvo odpustanie mame, ockovi, oslobodzovanie, zriekanie sa zlych duchov atd. A stale som na tom rovnako. Avsak ked idem na prijimanie som stastna tak na jeden den. Moze to suvisiet s matkou? Zeby som jej neodpustila do hlbky? Alebo sebe? Sebaodmietanie, sebatryznenie, sebabicovanie?

Odpovedá o. Petričko
Sláva Isusu Christu. Príčin Vášho problému môže byť veľa.I tak ako piíšete, može to mať aj korene vo Vašom prenatálnom vývoji ešte. Mamka mohla mat stresy počas tehotenstva s Vami,alebo preživala nejake konflikty s manželom, Vašim oteckom,alebo s niekym z príbuzných.Možno prišli zdravotné problémy, zmena zamestnania pocas 9-tich mesiacov,možno bolo málo  modlitby.Myslím, že u Vás je aj silný pocit samoty i pocit krivdy—urazenosti. Písem vseobecne, lebo nepoznám Vás,milá pani.No je možne ,že už pocas Vášho osobného života mohol byť nejaký silný stres, silná emócia,alebo ste niečo zobrali  velmi blízko k srdcu–udalost alebo situáciu.Ked sa tieto negatívne situácie nahromadia v srdci , tá strasť /starosloviensky/ ,sklon v srdci i a potom už aj v krvi už , sa potrebuje  realizovat navonok, vplýva na vôľu človeka, i na vedomie, Potom naša vôľa už koná vôľu tej “strasti”—nepokoja, hnevu, potrebu sa pohádat s niekym, čiže už konáme voľu ducha, ktorý sedí v našej krvi, i v našom srdci,a žiada svoju realizáciu.
Ano, je velmi dobre robit  to zriekanie sa zlých duchov—ale dáme konkretne–ducha zloby, ducha smútku, ducha krivdy, urazenosti, zriekam sa ducha agresivity, ducha hnevu.Potom odporúčam v tejto duchovnej terapii viac hovorit s Bohom než s ľudmi.V našich slovách s ľudmi aj tak niet ani Boha ani duše našej. Naše bežné svetské rozhovory s ludmi su poviazané viac s našim JA, s vášnou k vonkajsej matérii , k predmetom, vztahom,k dočasným hodnotám, na ktorých lipneme .Je tam zas obhajoba nášho ega oslaveného alebo zraneného, a my vtedy nemyslime ani na stav našej duše a ani na stav duše osoby,ktorá s nami rozpráva.Z nás nehovorí vtedy Kristov Duch,ale strasť ,ktorá vošla cez “vodovody” našich očí a uší.Hovorí z nás láska k svetu.Preto otcovia z hory Atos  hovoria taku vetu, že niekedy  je lepšie byt s Bohom a  bez ľudí ,než s ľudmi ale bez Boha.Nehovorím, že treba utekať od ľudí,ale skor  pri rozhovoroch byt vtedy zameraný na dušu blížneho na stav jeho duše, jeho srdca, na jeho potreby, ale nie na naše JA.
Ked sa rozprávate s Bohom, duša sa naplna Jeho Duchom, i zjednocuje sa s Jeho Duchom, i práve cez vzývanie Mena Ježiš.Vzývam Meno živého Boha, ktorý je pramen Zivota,V mojej duši je už Živá voda. Preto, otcovia Cirkvi tak trvajú na Isusovej /Ježisovej modlitbe. / Pane Ježišu zmiluj sa nado mnou. Alebo s Bohorodickou viest dialog–možno stači len Presvätá Bohorodička zachrán ma.Presvätá Bohorodička oslobod moje srdce , oslobod moj um od zlých myšlienok.Cez vzývanie Mena Panny Márie tiež prichádza Kristov Duch, Jeho sila,ktorá oslobodzuje ,uzdravuje, oživuje.Nepotrebujete psychiatra,ale duchovného otca, duchovníka,ktorý by Vás duchovne viedol. Lebo sa obávam, že bez častej svätej spovede i sv.Prijímania a  duchovných rozhovorov s knazom  a bez modlitby sa to bude len zhoršovať.