Dobrý večer. Mám ešte dve otázky . . Chcem sa opýtať, prečo sa gréckokatolícky kňazi môžu zenit a mať deti a rimokatolicky nie. Je to nejde v Biblii napísané, že sa nemôžu zenit? A ešte sa chcem opýtať, prečo rimokatolici prijímajú len oplátku a nie aj víno, prečo víno pije len farar, keď Ježiš jasné vraví, pije z nej všetci. Vďaka za odpoveď. Pekný večer Vám prajem

– pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie –
V ranej cirkvi bola prítomnosť ženatého kléru, vrátane najvyššieho, celkom bežnou vecou. Vyplýva to zo samotného Písma, veď napríklad svätý apoštol Pavol uvádza: „Biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy…; musí dobre viesť svoj dom a deti držať v poslušnosti a vo všetkej počestnosti. Veď kto nevie viesť svoj dom, ako sa bude starať o Božiu cirkev?!“ (1 Tim 3, 2 – 5). Avšak už v staroveku dospeli kresťania k rozhodnutiu, že si biskupov budú vyberať výlučne spomedzi mníchov, čo zároveň znamenalo, prinajmenšom vo väčšine prípadov, výlučne spomedzi mužov, ktorí nie sú ženatí. Pokiaľ ide o nižší kléru, teda presbyterov, diakonov a podobne, takéto pravidlo nestanovila. Tejto praxe sa východné cirkvi, aj Gréckokatolícka cirkev na Slovensku, s menšími úpravami pridŕžajú dodnes. Rímskokatolícka cirkev sa neskôr rozhodla, že jednou z podmienok pre prijatie každého vyššieho svätenia v jej rámci (presbyterského a diakonského) bude záväzok kandidáta žiť v celibáte. Toto pravidlo platilo u nej v podstate bez zmeny niekoľko storočí. V posledných rokoch upustila od tejto požiadavky v prípade záujemcov o trvalý diakonát. Týmito faktami je podmienené, že v našej cirkvi máme aj ženatých kňazov s deťmi, ale v latinskej cirkvi ich nemajú.
Je zrejmé, že Kristus pri Tajomnej večeri podal prítomným Eucharistiu nielen pod spôsobom chleba, ale aj vína. Je tiež úplne isté, že takýto prístup sa uplatňoval v celom kresťanskom svete, vo všetkých obradoch a tradíciách, po celý starovek. V principiálne nezmenenej podobe sa Eucharistia podáva až dodnes aj v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Niekedy na prelome prvého a druhého tisícročia dospela latinská cirkev k presvedčeniu, že bude lepšie podávať Eucharistiu laikom výlučne pod spôsobom chleba, navyše nekvaseného (na rozdiel od minulosti, keď aj ona používala riadny kvasený chlieb). Podľa jej teologických koncepcií tým veriacich neukráti, lebo pod každým z oboch spôsobov je prítomný celý Kristus. Tejto praxe, s istými úpravami a výnimkami, sa pridŕža doteraz. Uvedenými skutočnosťami je daný rozdiel medzi podávaním Eucharistie vo východných cirkvách na jednej strane, teda aj v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, a rímskokatolíckymi cirkvami na strane druhej.