Dna 8.10.2017 o 13.20 som na ČT2 videl v relacii Cesty viry predstaveneho jezuitskeho klastora v Koline ČR, ako vysvetluje akesi meditacie, ktore nazyval kontemplativne exercicie. Knazi tam praktizovali rozne modlitbove meditacie v miestnostiach, ktore vyzerali ako budhisticke priestory, akurat tam bol križ. Neustake ten jezuita pri vysvetlovani hovoril o Zen meditacii, ze z nej čerpe. V jednej casti relacie dokinca navstivil svojho kamarata, ceskeho Zen budhistickeho mnicha, u ktoreho sa obliekol do jezuitskeho rucha, potom spolu vosli do budhistickej meditacnej miestnosti v strede ktorej bola socha Budhu s dymiacimi tyčinkami. Obaja sa poklonili tejto soche Budhu, sadli si na zem a zacali meditovat. V celej relacii tento mlady jezuitsky predstaveny rozpraval o podstate Zen meditacie, ale ani raz som nezaregistroval z jeho ust prepojenie na Krista, resp. trojjedineho Boha. Viem, že modlitba napr. ruženca je vlastne aj urcitou meditaciou, v ktorej sa priblizujem k Bohu. Ale preco tento jezuita, predstavitel rehole, ktora popri dominikanoch najviac obranovala pravu vieru, to takto spaja s Budhistickou formou meditacie. A este sa pritom uklonil soche Budhu. Nepochopil som to, obzvlast, ked to boli prave Budhisticki mnisi, ktori sa v rannom novoveku v Japonsku uspesne podielali na potlacani sirenia krestanstva ( paradoxne najma Jezuiti tam robili misie)

Ani ja nechápem, prečo si takto počínal kňaz a rehoľník katolíckej cirkvi, ale nemôžem to objektívne posúdiť, nakoľko som danú reláciu nevidel. Môžem povedať len toľko, že keď takto niekto prezentuje svoje postoje, je treba podľa Ježišových slov byť veľmi opatrnými, lebo aj tu je potrebné dbať na upozornenie: “Dajte si pozor, aby vás nik nezviedol” /Mk 13,5/ – hoci aj neuvedomene. Lebo iné je pestovať ekumenizmus a celkom iné je ustupovať z pozície katolíckeho učenia kvôli  nejakej sympatií s východnými nekresťanskými náboženstvami, kvôli “páčeniu sa” svetu a ĺuďom s inou kultúrou.