Nedeľná homília má byť myšlienkovo spojená s prečítaným evanjeliom a hlavným zdrojom pre splnenie povinnosti u kňaza má byť jeho rozjímanie nad textom, ktorý si dopĺňa predovšetkým z homiletických zdrojov a teologickej literatúry. Pripravuje si kázeň tak, aby ju vedel vlastnými slovami povedať, nakoľko príhovor kňaza pri liturgii nemá byť prednáškou, ale hľadaním riešenia na náboženské problémy súčasného veriaceho. Príhovor kňaza nesmie byť “mŕtvou literou”, ktorá sa prečíta a okomentuje, lebo to nezodpovedá otcovskému prístupu duchovného otca. Je pravdou, že nie každý kňaz má rovnaké danosti v oblasti prednesu, ale každý sa musí usilovať počas kázne viesť “virtuálny dialóg ” so svojími veriacimi, ale nie spôsobom “orezanej kázne” z internetu. Pri homílií ide vždy o osobný vklad kňaza pre veriacich, ktorí majú právo na jeho rozumnú a triezvú kázeň. Ten kňaz, ktorý si nedáva námahu s prípravou homílie zanedbáva jednu z najdoležitejších úloh svojho povolania, ktorého hodnotu svojím nezodpovedným prístupom veľmi znižuje a pred Bohom i ľuďmi si za to ponesie veľkú zodpovednosť. Pred Bohom, ktorý ho bude súdiť za nesplnenie povinnosti hodnoverne hlásať evanjelium /”beda by mi bolo, keby som nehlásal evanjelium”-1Kor 9,16/, a pred ĺuďmi tým, že veriaci takého nepripraveného kňaza neprijímajú a nemajú voči nemu úctu. Preto je potrebné dať aj na vedomie kňazovi, že veriaci očakávajú od neho zodpovednejší prístup k problému života viery vyjadrený aj slovom prihovoru. Treba sa za kňazov modliť, aby aj oni v modlitbe nachádzali slová, ktorými oslovia svojich veriacich. |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
1 515