Chcela by som sa Vás Vladyka Milan opýtať v mene veriacich, že odkiaľ kňazi čerpajú myšlienky, ktoré nám prezentujú na kázniach. Pretože si nemyslíme že kázeň má byť každý deň čítaná! ale stručne povedané nejaké povzbudivé slovko. ——————-/dalej nie ——————/////////////Náš farár o.Marcel Gecej v Michaľanoch má stále na kázni minimálne 2 stránky papierov stiahnuté z internetu. Sú to ťažko pochopiteľné ´´prednášky´´ alebo skopírovane stránky zo sv.Písma, ktoré si môžme aj my sami doma prečítať. Veriaci nechodia do chrámu počúvať pol hodinu nejakú monotónnu prednášku ale túžia po slovách ktoré povzbudia na duši. Nepáči sa nám, že mnohokrát on sám pomedzi tie dlhé texty vnáša on svoje vlasné myšlienky ako napríklad dnes spomína to, že nechápe čo ženy vidia na Borisovi Kollarovi že ma toľko detí alebo že deti chodia na školach si vonku sadnuť po skúškach a tam piju a nič si nepamätajú, že nemame ich na take púštať, alebo že byť panna vo veku 18r je take ´in´…..myslíme si, že politika a jeho vtipy z kt. sa smeje na kazni len on…nepatria do kázne…už asi mesiac začína kázeň slovami že…no dnes budeme pokračovať tam kde sme prestali prednášku minule…ľudia si nepamätajú tie rozšírne prednášky ktoré nám on prezentuje deň čo deň, sú z jeho správania zúfalí. Ďalšia vec je tá že o.Marcel by mal vystupovať pred ľudmi slušne a nie ako ´čudák´ a vyjadrovať sa spisovne…niet kazne čo začne hutorec na ľudí a vykrikovať po vychodňarsky, proste to na sv.liturgiu nepatrí, samozrejme je iné keď je liturgia v staroslovienčine a kňaz hovorí kázeň po rusínsky, to je v poriadku, ale nie to že hutorí a smeje sa sám na tom čo povie…deti sa z neho už smejú že je ako pardon za výraz- ako ´šašo´. Prosíme Vás o rady a v neposlednom rade o modlitby. Veriaci z Michalian.

Nedeľná homília má byť myšlienkovo spojená s prečítaným evanjeliom a hlavným zdrojom pre splnenie povinnosti u kňaza má byť jeho rozjímanie nad textom, ktorý si dopĺňa predovšetkým z homiletických zdrojov a teologickej literatúry. Pripravuje si kázeň tak, aby ju vedel vlastnými slovami povedať, nakoľko príhovor kňaza pri liturgii nemá byť prednáškou, ale hľadaním riešenia na náboženské problémy súčasného veriaceho. Príhovor kňaza nesmie byť “mŕtvou literou”, ktorá sa prečíta a okomentuje, lebo to nezodpovedá otcovskému prístupu duchovného otca. Je pravdou, že nie každý kňaz má rovnaké danosti v oblasti prednesu, ale každý sa musí usilovať počas kázne viesť “virtuálny dialóg ” so svojími veriacimi, ale nie spôsobom “orezanej kázne” z internetu. Pri homílií ide vždy o osobný vklad kňaza pre veriacich, ktorí majú právo na jeho rozumnú a triezvú kázeň. Ten kňaz, ktorý si nedáva námahu s prípravou homílie zanedbáva jednu z najdoležitejších úloh svojho povolania, ktorého hodnotu svojím nezodpovedným prístupom veľmi znižuje a pred Bohom i ľuďmi si za to ponesie veľkú zodpovednosť. Pred Bohom, ktorý ho bude súdiť za nesplnenie povinnosti hodnoverne hlásať evanjelium /”beda by mi bolo, keby som nehlásal  evanjelium”-1Kor 9,16/, a pred ĺuďmi tým, že veriaci takého nepripraveného kňaza neprijímajú a nemajú voči nemu úctu. Preto je potrebné dať aj na vedomie kňazovi, že veriaci očakávajú od neho zodpovednejší prístup k problému života viery vyjadrený aj slovom prihovoru. Treba sa za kňazov modliť, aby aj oni v modlitbe nachádzali slová, ktorými oslovia svojich veriacich.