Ľudia sa tradíciami radi vracajú až do pohánskej minulosti, lebo tá je pre nás viac zábavou, ako povinnosťou. Vo väčšine “ešte” chápeme, že ide tu skôr o vyplod fantázie minulých generácií, v ktorých ešte kresťanstvo nebolo zakorenené. Mojou obavu je to, že pri povrchnosti života dnešného človeka tieto “zábavky” môžu nahradiť vážnejšie chápanie náboženských období a slávnosti. Všimnite si ako sa u nás rozšíril americký “helloween” a u niektorých /zvlášť mladých/ už prekrýva záujem o Sviatok všetkých svätých a vážnosť dušičkového obdobia. Bolo by smutné, keby nám časom “morena” prekryla vážnosť Kvetnej nedele, či obdobia Veľkého týždňa a Veľkej noci. Ako zábavka pre deti s vypchatou bábikou bez akéhosi kultového podtónu by sa dala zniesť. Lenže tam kde sú detí, sú hneď aj rodičia a s nimi aj záujem dospelých, ktorí radi vynechajú kostol, ak ide o pobavenie. A v tomto je aj odpoveď na to, do akej miery je to hriechom – hriech je to, čo robíme vedome a dobrovoľne, hoci vieme, že nás to odvádza od Boha a jeho prikázaní. |
Počet videní tejto otázky a odpovede:
1 295