Slava Isusu Christu! Vladyka Milan, v práci mám kolegyne, ktoré často vyslovujú meno Božie nadarmo – je to súčasťou ich slovníka a mne to doslova až “píli” uši, keď to dennodenne počúvam. Nie sú veriace, tak v sebe riešim dilemu, či ich mám na to upozorniť, že mi to prekáža alebo sa len v duchu za nich pomodliť a nechať to tak. Čo by ste mi odporúčali: povedať im o tom? A ak áno, čo konkrétne im mám povedať? Vopred ďakujem za odpoveď.

Potrebné je jedno i druhé – modlitba i napomenutie! Pretože v prostredí, v ktorom niet miesto pre Boha, iba pri hrešení, je nutná modlitba. Ale je potrebné vzbudiť aj prirodzený rešpekt voči druhému človekovi.  Preto, ak vy neurážate názory iných výsmechom, tak máte právo požiadať iných, aby neurážali váš názor na toho, koho máte v úcte. Môžete im smelo povedať, že ak neveria v Boha, tak nech ho nespomínajú, lebo je to proti logike a navyše je to aj urážkou vášho cítenia. Ak teda sa ľudské práva dnes dostávajú do popredia a len “náznak” urážky názoru iného spadá pod “paragraf”, potom aj kresťan má v súčasnej spoločnosti právo na to, aby nebol urážaný hrubými vonkajšími prejavmi na adresu Boha, v ktorého verí. Viem, že  je to ťažký boj, lebo v ňom sa zasadíte za rešpektovanie Božieho zákona vyjadreného druhým Božím prikázaním: “Nevezmeš meno Božie nadarmo!” Dnes sa nielen ľahkomyseľne, ale aj zámerne veľa previňujeme voči tomu, ale našou povinnosťou je chrániť Božiu česť. Som rád, že máte ešte citlivé svedomie a budem sa modliť za to, aby takýchto ľudí bolo čo najviac.

+Milan.