Slava Isusu Christu! Milý vladyka Milan, chcela by som sa opýtať na jednu otázku/ oblasť, ktorá ma už dlhšie trápi a myslím, že sa ňou zaoberá aj veľa mojich mladých slobodných / nezadaných priateľov. Možno je to aj tým, že sa aj nachádzam v takom veku – pred tridsiatkou, kedy už človek začína oslabovať vo viere pri tejto situácii… Trápi ma, že som si ešte nenašla vhodného partnera/ manžela, hoci sa za tento úmysel už dlho modlím (roky). Kladiem si otázku či všetky tie modlitby, obete, pute atď. majú vôbec zmysel, kde mi Pán Boh ešte nedal do cesty “toho pravého” a začína ma to tak oslabovať vo viere. Minule na spovedi, kde mi otec duchovný povedal, že niektorým jednoducho nie je “súdene”, aby boli v manželstve, tak som sa až rozplakala…. Nehovorím, ak niekto túži prežiť život sám, tak nech sa páči, ale neverím, že ak niekto úprimne túži po manželovi/ manželke, že je pre neho lepšie, aby sa trápil životom sám… Veď aj v modlitbách sa modli, že Boh nechce, aby bol človek sám, a že manželstvo nie je sebecké, pravé naopak… Veľmi ma trápi tato situácia, lebo mam pocit, že akási beznádej v tejto situácii napĺňa môj život, vytráca sa moja radosť zo života a slabne moja viera, keď vidím, že stále nič… Nechcem ani tlačiť “na pílu” ani vyjednávať s Bohom, ale čo mam robiť? Ako to vôbec funguje v oblasti výberu vhodného partnera? Myslela som, že existuje niečo také, že Boh ma pre každého z nás vybratú “polovičku” alebo je to tak, že ak už si nájdem priateľa, mam sa za neho modliť, aby bol on ten pravý? Lebo mam pocit, že nič z tohto nepomáha… Prosím poraďte. Pán Boh zaplať :-)

Záležitosť vzťahu muža a ženy má byť prirodzenou príťažlivosťou dvoch pohlaví,  ktoré sa stretnú vo vzájomnom úžase zo sympatie, ktorá sa znenazdania objaví u jedného, alebo zrazu u oboch. Nazývame to zamilovanosťou, ktorá je príznačná zvlášť pre mladšie vekové skupiny a mala by sa stať začiatkom vážnej zmeny v myslení mladého človeka, ktorý objavuje kohosi iného, ktorý sa stáva blízkym jeho srdcu. Dnes sa však toto obdobie posunulo do príliš zlého chápania morálnej voľnosti v skorých rokoch a stalo sa iba krátkodobým flirtom, tak povediac ešte detí, pre “spestrenie” niekoľkých dní bez vážnejšieho úmyslu, čo je na škodu.

Žiaľ, túto tendenciu skorého nezodpovedného vzťahu tínedžerov zavŕšeného dokonca sexuálnou skúsenosťou podporujú aj viacerí nezodpovední sexuológovia a psychológovia, čo narúša vážnosť vzťahu  pre ďalšie obdobie. V neskoršom období života  sa mladí ľudia často cieľavedome snažia o nadobudnutie vážneho vzťahu, ktorý sa často posúva až za hranicu “možnosti”,  o čom svedčí aj posunutie vstupu do manželstva u nás až okolo tridsiatky. Ale to už je obdobie, v ktorom sa ťažko menia zaužívané stereotypy denného života a tak nie div, že ťažko je nájsť kohosi, kto v plnosti vyhovuje. Preto je tak ťažké dnes “opustiť otca i matku” / Gn 2,24 a Mk 10,7/, u ktorých je postarané o všetko.

Nehovorím, že je to váš prípad, ale popisujem to zo široka, aby sme pochopili, že žijeme  v takomto prostredí a spoločenská atmosféra už nie je naklonená k záväzným vzťahom v manželstve. Toto je smutná realita našich dní, ktorú je treba zmeniť, ale nie sa s ňou uspokojiť, ako to popisujete, že je to niekomu súdené. Boh človeka stvoril pre vzťah a manželstvo, hoci si ľudia aj toto základné povolanie urobili problematickým.

Preto vám naozaj ostáva len modliť sa a aktívne i usilovne hľadať, a  komunikovať vo vážnych debatách, zvlášť  s tými, ktorí ešte o čomsi vážnom rozmýšľajú.
+Milan.