Sláva Isusu Christu. Chcela by som sa spýtať ohľadne mojich svokrovcov/svokry. Nemá ma rada od začiatku chcela asi pre jej syna niečo iné ako som ja.. povedala mi po svadbe, že ma nemusí ale že už ma bude musieť, povedala ironicky a mieša sa nám v kuse do všetkého ako aj Svokor a snažia si presadiť svoje. Ich názor je že keď som sa vydala do ich rodiny tak ich mam počúvať asi tak nejak. Prehnane milý aj keď viem, že neje to tak. Manžela si držia za v úvodzovkách malého chlapca s povinnosťou sa o neho starať…Neuznávajú a nerešpektujú ma ako nevestu všetko je ich syna a ich!! aj keď sme sa osamostatnili, všetko robí ich syn a jednoducho nerešpektujú, že sme si s manželom vytvorili rodinu. Svokor mi v našom dome ide vykladať ako a čo sa bude robiť a aj môj muž čo bude robiť ako keby som tu bola na návšteve. Snaží sa mi dať najavo, že on tu má čo povedať asi . To len tak zopár príkladov aby ste boli v obraze. Manžel je stále ticho aby bol kľud a aby sa nehádal s nikým takto to rieši on čo je smutne a nevidím z toho kruhu východisko ako mu dať podmienku alebo ja s dcérou alebo oni. Miešajú sa totálne do všetkého aj do výchovy malej, všetko čo poviem je zle alebo keď vyhreším dcéru oni to pretočia tak aby mi nedali za pravdu, všetko ma od nich dovolené ona všetko môže to tak takticky robia lebo vedia, že mi tak môžu ublížiť a že ma to trápi. Je to veľmi náročné s nimi vôbec vyjednávať o niečom… Ich návšteva u nás je veľké utrpenie samozrejme v úvodzovkách :) a veľké zdržiavanie sa. Moja mama je na môjho muža lepšia ako ku mne :) prijala ho ako svojho syna. Aký je váš názor a čo by som mala v mojom prípade robiť? Poraďte mi ďakujem.

Niet horšieho pocitu, ako pocit neprijatia a nedocenenosti. Ale pocit je len emócia a tá sa dá riešiť len *jasným vedomím*! potrebnosti a spolupatričnosti s manželom. Píšete, že žijete ako osamostatnená  rodina, preto vy si nemusíte dokazovať, že patríte k manželovi a on k vám. To, že  si rodičia robia nárok na riadenie vašej domácnosti, vy nemusíte brať vážne a patričným spôsobom, ale pritom úctivo treba dať najavo, že vy si viete riadiť vlastnú domácnosť, pričom ich rozumné rady neodmietnete, ale ich realizujete ako vaše vlastné spoločné rozhodnutie manželov.  Ak je to rozumné po dohode s manželom možno obmedziť načas aj ich návštevy, ak máte dojem, že príliš zasahujú do vašich  vzájomných vzťahov. Dať pritom veľký pozor na to, aby nevznikol medzi vami hnev, ktorý by rozbil rodinné vzťahy. Treba dbať predovšetkým o to, aby sa uviedol do poriadku váš vzájomný vzťah v manželstve, v ktorom spoločne hovoríte a rozhodujete o veciach rodiny. K tomu treba s láskou priviesť manžela a hľadať spôsob, aby to čo najmenej zasiahlo váš spoločný manželský život. To sa ale nedá bez pomoci zhora a v láske, o ktorú je treba prosiť spoločnou modlitbou v rodine. Treba však aj trpezlivosť, s ktorou to cieľavedome riešite v primeranom časovom rozpätí, lebo mnohé vzťahové veci musia naozaj dozrieť.

+Milan.

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterEmail this to someonePrint this page