SICH Vladyka. Zdvorilo by som sa chcel opýtať, ako to bolo so zostavovaním Nového zákona. Prečo koncily akceptovali práve tieto štyri evanjeliá, a naopak odsúdili resp .neuznali tzv. apokryfné evanjeliá. Teda na základe akých konkrétnych dôvodov boli apokryfné evanjeliá cirkevnými otcami odmietnuté. Za odpoveď Ďakujem.

Odpoveď dáva sekretár biskupa o. Róbert Jáger

Čo patrí a čo nepatrí do Biblie. Čo sa týka zbierky kníh označovanej ako Starý zákon existuje zmienka v úvode do knihy Siracha (II. storočie pred Kristom), kde sa hovorí o Zákone, Prorokoch a iných Spisoch. Toto trojité členenie je zachované v židovskom ponímaní. Biblia sa nazýva Tanakh – Tóra (Zákon, 5 kníh Mojžišových), Navi´im (Proroci), Ketubim (iné spisy, Múdroslovná literatúra). Stále v období pred Kristom iný židovský mysliteľ Filón Alexandrijský pripomína rovnaké delenie Starého zákona (De vita contemplativa, 25). Aj Ježiš sa na nich odvoláva (Lk 24,44), keď hovorí o mesiášskych predpovediach.

Z Nového zákona citujú mnohí otcovia na prelome 1. a 2. storočia:

1 Klementov list (96 po Kristovi)

Listy Ignáca z Antiochie (koniec 1. storočia)

Didaché (začiatok 2. storočia)

2 Klementov list (130 po Kristovi)

Hermov Pastier (70-130 po Kristovi)

Okolo roku 144 sme svedkami rozkolu medzi  Marcionom a zvyškom Cirkvi. V tejto roztrške je zaujímavé, že Marcion pomenúva 4 evanjeliá, Skutky apoštolov a Pavlove listy v počte 13, pastorálne listy (1. – 2. Tim, Tit), 1 Petrov, list Židom a 3 Jánove listy. Hoci ide o schizmatika, ktorý odmietol SZ, zoznam novozákonných spisov je zaujímavý. Hovorí totiž o tom, že už pred ním bez pochybností spomenuté spisy NZ sú prijímané v celej Cirkvi. V tom istom čase ktosi zapísal ako poznámky zoznam spisov NZ. Objavil ich milánsky knihovník Muratori v roku 1740. Podľa neho je zoznam aj pomenovaný. Ide o spis, ktorý vznikol do roku 170, lebo spomína Hermasovho Pastiera a biskupa Ríma Pia (142-157), ktorý je Hermasovým bratom. Tento zoznam je v podstate totožný s dnešným zoznamom NZ spisov a rozpráva aj o knihách, ktoré Cirkev odmieta. K nim patrí  Pavlov údajný list do Laodicey a Alexandrii, pochybnosti má autor zoznamu so Zjavením apoštola Petra. Podľa autora zoznamu, Hermasov Pastier je dôležitý spis pre duchovný rast, ale nesmie sa čítať pri verejných bohoslužbách. Teda ho nepovažuje za Bohom inšpirovaný spis.

Ak si teda kladieme otázku čo patrí do NZ a čo nie, odpoveď je jednoznačná. Už na začiatku 2. storočia, teda sto rokov po udalostiach a nejakých 50 rokov po smrti očitých svedkov, máme písaný dokument, reflektujúci všeobecne prijímaný fakt a ústne odovzdávaný o počte a obsahu spisov NZ.

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterEmail this to someonePrint this page