SICH vladyka! Som gréckokatolíčka a raz ma kamarátky zobrali do jedného spoločenstvá, nevedela som kde ma berú. Malo to byť prekvapenie pre mňa. No keď sme prišli tam, zistila som, že je to spoločenstvo bratskej cirkvi. Tí ľudia sa na do mnou modlili. Zmocnil sa má strach a rýchlo som odtiaľ chcela isť preč. Chcela by som sa opýtať, aký mate nato názor? Je to zle?

Jednoduchou odpoveďou je fakt, ktorý je každému logický – a to, že každý “sa hľadá” doma. Ak ste gréckokatolíčka, mali by ste vyhľadávať náboženské “vstupy” do svojho života  vo svojej cirkvi a nevyhľadávať si akési spestrenie v nekatolíckych cirkvách, lebo môže vzniknúť zmätok vo vašom prežívaní viery. Ekumenizmus nie je to isté, čo “mix” náboženstiev, ale bratské stretnutie pri rešpektovaní náboženstva druhého. Ak však budeme robiť “pokusy” vášho typu, môže dôjsť k mnohým sklamaniam, ba aj zlyhaniam vo viere, lebo mnohé veci sú v rozličných náboženstvách rozlične interpretované. Kvôli tomu došlo vlastne aj k rozdeleniu kresťanstva, ktoré sa dá zjednotiť nie na základe spoločenstiev, ktoré ste vy absolvovali, ale len na úprimnom hľadaní spoločnej pravdy evanjelia a to na oficiálnej úrovni.

Na svoju otázku ste si vlastne aj sama odpovedala, lebo keď sa vás zmocnil strach, tak to nie je dobré. Ja často zdôrazňujem, že modliť sa nad niekým má ten, kto má poverenie Cirkvou, lebo tým sa naznačuje akási  duchovná moc z pozície svätenia, iné je modliť sa za niekoho, čo by mal robiť každý veriaci. Vkladať ruky, modliť sa nad niekým – to zveril Kristus apoštolom, preto je dobre zachovať vážnosť tohoto gesta a nedávať príležitosť hoci komu robiť nad nami akékoľvek náboženské úkony, lebo my ani nevieme, kto a čo môže na nás zvolávať.

Verím, že správne chápete moju opatrnosť, ktorá je preto, že biskup nemôže ináč ručiť za pravosť náboženských prejavov, len tak, že má právomoc vo svojej cirkvi – “doma”, za čo  prevzal zodpovednosť a tam môže aj viesť svojich veriacich k pravosti.

+Milan.